Chotár Poľnohospodárskeho družstva Dolný Ohaj je súčasťou Podunajskej pahorkatiny, ktorá je celkom Podunajskej nížiny.
Z pôdnych typov prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, predstavujúce stredne ťažké pôdy. Pôdne druhy reprezentujú najmä hlinitopiesočnaté a piesočnaté pôdy.
Z klimatického hľadiska sa chotár nachádza v rámci teplej oblasti v suchej podoblasti s miernou zimou, s teplotou v januári nad –3ºC a s dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 h). Priemerné teploty v júli dosahujú 19 – 20,5°C a priemerné ročné zrážky sú 530 až 650 mm.
Špecialitou je pestovanie maku siateho
Rastlinná výroba s výmerou 1080 ha ornej pôdy je nastavená na maximálnu intenzitu, čomu zodpovedajú aj dlhodobé výsledky. V štruktúre výroby je najviac zastúpená potravinárska pšenica. Družstvo vyrába aj vlastné certifikované osivá pšenice. Výmerou druhá najvýznamnejšia plodina je kukurica na zrno a najmenej zastúpená obilnina je sladovnícky jačmeň.
„Našou špecialitou je však hlavne pestovanie maku siateho, ktorý má u nás dlhoročnú tradíciu. Rozsahom pestovania 80 až 100 hektárov sme na Slovensku pravdepodobne najväčší pestovateľ s preukázateľnou 30-ročnou tradíciou. Mak upravujeme do konzumnej čistoty a významnú časť produkcie aj predávame konečnému spotrebiteľovi. V tomto roku sme založili porast na parcele o výmere 108 ha,“ uviedol Ing. Vladimír Juhás, PhD. – podpredseda, agronóm družstva.
Družstvo obhospodaruje 36 hektárov registrovaných vinohradov. Výborná poloha umožňuje u pestovaných odrôd: Pálava, Rizling vlašský, Devín, Chardonnay, Cabernet Sauvignon a Veltlín zelený dosahovať vysokú cukornatosť hrozna čo je základom produkcie prívlastkových vín.
Predplodina nesmie zaburiňovať
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, zaraďujú mak siaty takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín. Mak je citlivý na rezíduá herbicídov, najmä sulfonyl močoviny, preto je dôležité u obilnín ako predplodín, znížiť dávky na spodnú hranicu rozpätia, alebo použiť iné herbicídy.
Klasická príprava pôdy
U drobnosemenných plodín ako je mak, je to najdôležitejšia pracovná operácia a v družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba, ktorá má aj odburiňujúci účinok a zapracujú sa pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch, pôdu čo najlepšej štruktúry, z dôvodu výsevu maku do hĺbky 1 cm. „Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel.“ konštatoval Ing. V. Juhás a dodal: „Hneď, ako sa dá ísť do poľa, sa snažíme v prvý možný deň mak siať. Vtedy je šanca, že osivo využije zimnú vlahu. V prípade, že sa príprava pôdy predlžuje časovo aj počtom pracovných operácií, zvyšujú sa straty vody z pôdy a v spojení s nedostatkom zrážok sa zhoršuje šanca na dobré vzchádzanie rastlín a založenie výkonného porastu.“
Mak dobre využíva zásoby živín
„Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Naše pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto nehnojíme pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív uprednostňujeme DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry,“ dodal Ing. V. Juhás. Nedostatok síry obmedzuje príjem dusíka, znižuje obsah oleja a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 20.
