Výživa a hnojenie kukurice siatej (I.)

Kukurica siata sa z celosvetového hľadiska zaraďuje medzi nosné poľnohospodárske plodiny a patrí popri pšenici a ryži k najdôležitejším obilninám sveta. Kým v minulosti využitie kukurice bolo v prevažnej miere zamerané na kŕmne účely, v súčasnosti vďaka pokroku v šľachtení, následkom ktorého nastalo výrazné zvýšenie produkčného potenciálu, sa rozširujú možnosti využitia kukurice, okrem stabilného uplatnenia ako krmiva i v potravinárskom, škrobárenskom, liehovarníckom priemysle (bioetanol) a v neposlednej rade ako hlavná zložka pre bioplynové stanice.

Medzi najdôležitejšie intenzifikačné faktory pri pestovaní kukurice určite patrí aj výživa rastlín zohľadňujúca nároky plodiny na živiny, ale aj dynamiku ich príjmu počas celého vegetačného obdobia. Niektorí autori jej pripisujú 30 a viac percentný podiel na tvorbe úrody.

V procese výživy rastlín sa uplatňuje vzájomné pôsobenie medzi pôdou, rastlinou a hnojivom. Z tohto dôvodu pre pochopenie charakteru premien hnojív v pôde a ich účinku na rôznych pôdach je veľmi dôležité poznať zloženie pôdy, jej vlastnosti, ako aj fyzikálno-chemické a  biologické procesy prebiehajúce v pôde.

Voľba optimálnych dávok hnojív, pri zachovaní vyhovujúceho pomeru živín, je ľahšia na pôdach so strednou zásobou fosforu a draslíka a s vyhovujúcou pôdnou reakciou, ako na pôdach s nízkym stupňom zásobenosti jednou, alebo viacerých živín, prípadne s nežiadúcim pH. V takých prípadoch, pokiaľ ide o pôdy s inými nevyhovujúcimi vlastnosťami, sa snažíme zvýšenými dávkami hnojív vyhnojiť ich na úroveň pôd dobre zásobených živinami.

Pri nízkych dávkach fosforu a draslíka nastáva na niektorých pôdach taká výrazná sorpcia živín z hnojív, že ich využiteľnosť je veľmi nízka. Úpravu hladiny živín na úroveň dobrej zásoby, pri ich malej zásobe v pôde, nemožno uskutočniť jednorázovo. Pôdy veľmi vysoké dávky, najmä draselných hnojív, neasimilujú, pričom sa zvyšuje koncentrácia solí a pH pôd sa mení na nežiadúce.

Pri určovaní dávok priemyselných hnojív pre hnojenie kukurice vychádzame z výsledkov pôdnych rozborov a z požiadaviek pestovanej plodiny na živiny. Počiatočný rast a vývin kukurice prebieha veľmi pomaly.

Dynamika odberu živín rastlinami kukurice (Fecenko, 1999)

Jedna tona zrna kukurice a príslušného množstva kôrovia odoberie z pôdy asi 30 kg dusíka, 5,0 kg fosforu (P), 29 kg draslíka (K), 5 kg horčíka (Mg) a 11 kg vápnika (Ca).

Hnojenie organickými hnojivami

Úlohou hnojenia, s cieľom správneho systému exploatácie pôd, nie je len zaistiť vysoké úrody, ale rovnako dôležité je vytvárať predpoklady pre zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Predpokladom toho sú účelné osevné postupy, ktorými sa prinajmenšom udržuje, ak nie zvyšuje obsah humusu. Maštaľný hnoj a zelené hnojivá predstavujú dôležité zdroje humusu popri zásobe ostatných živín a špecificky účinných látok.

Napriek tomu, že kukurica je obilnina, používa sa na jej pestovanie agrotechnika ako na okopaniny. To znamená, že na jej hnojenie sa odporúča pravidelne aplikovať organické hnojivá, v jesennom období maštaľný hnoj a v jarnom období hnojovicu alebo močovku. Cez tieto organické hnojivá sa dodáva do pôdy značné množstvo dusíka, o ktoré po zohľadnení využiteľnosti kukuricou, môžeme znížiť dávku dusíka aplikovanú formou priemyselných hnojív.

Maštaľný hnoj v celku priaznivo ovplyvňuje úrody kukurice. Avšak na pôdach s horšími vlastnosťami, prírastky na úrodách kukurice sú vplyvom hnojenia hnojom vyššie, ako na pôdach s lepšími vlastnosťami. Optimálne dávky maštaľného hnoja sa pohybujú v rozpätí 30 – 40 t.ha^-1. Priemerná využiteľnosť dusíka kukuricou z maštaľného hnoja v prvom roku aplikácie je 25 – 30 % a z tekutých organických hnojív z močovky a hnojovice je približne dvojnásobná, t.j. 50 – 60 %.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 20.