Štyri paramentre sejby, ktoré znamenajú úspech
Ak chcú pestovatelia dosiahnuť maximálny genetický potenciál dnešných výkonných hybridov kukurice, rozhodujúce je plánovanie a prevedenie práce súvisiacej so sejbou kukurice. Jednoduchým tajomstvom úspechu je „robiť všetko správne“.
Mnohé z týchto kľúčových rozhodnutí sa majú pokiaľ možno prijať ešte pred sezónou sejby, vrátane výberu hybridu, striedania plodín, systému obrábania pôdy, dávkovania živín, cieľovej hodnoty výsevku a medziriadkovej vzdialenosti.
Článok sa zameria na štyri parametre sejby, ktoré sú dosahované počas samotnej sejby. Relatívne vplyvy týchto štyroch faktorov na výnosy zrna sú predstavené nižšie. Týmito cieľmi a ich predpokladaným typickým účinkom na výnosy sú:
1. Dosiahnutie rovnomerného vzchádzania
Hlavným cieľom pestovateľov kukurice je vytvorenie porastu obsahujúceho rozmerovo uniformné rastliny, pričom na každej z nich vznikajú konzistentne šúľky normálnej veľkosti. Na malých, oneskorených alebo „zakrpatených“ rastlinách sa len zriedkavo vytvoria šúľky normálnej veľkosti. Pestovatelia tradične predpokladajú, že primárnou príčinou vzniku takýchto menších, nežiaducich rastlín bolo oneskorené vzchádzanie. Za príčinu oneskoreného vzchádzania sa často považovala nerovnomerná hĺbka sejby. Neskoro vzchádzajúce rastliny sú menej schopné súťažiť o obmedzené zdroje svetla, živín a vlahy so skôr vzídenými a väčšími susedmi.
Výnosy ovplyvňujú viaceré faktory
Panuje všeobecná zhoda o tom, že na veľkých rastlinách vykazujúcich dobre synchronizované vyháňanie blizien a uvoľňovanie peľu sa tvoria najväčšie šúľky s najkonzistentnejšou veľkosťou. Štúdie však ukázali aj to, že čas vzchádzania má relatívne malý vplyv na rastlinnú biomasu a konečné výnosy zrna.
Štúdie z Argentíny zistili, že aj keď porasty kukurice vzchádzajú rovnomerne, môžu sa u nich vyvinúť dobre vytvorené hierarchie rastlín až od rastovej fázy V4 (4 listov). Tieto rozdiely vo veľkosti rastlín v rámci porastu sa pravdepodobne dajú vysvetliť „ostatnými“ faktormi ako sú dostupnosť vlahy, zhutnenie pôdy, štruktúrne rozdiely pôdy, získavanie živín alebo poškodenie hmyzom a zjavne nie časom vzchádzania. Tieto štúdie zjavne nepodporujú predstavu, že rastlina, ktorá vzíde o 48 hodín neskôr ako susedná rastlina, je „burinou“. To v podstate upozorňuje na to, že „význam mimoriadne jednotných časov vzchádzania klíčiacich susediacich rastlín v rámci riadku sa môže ľahko zveličiť“.
Do akej miery ovplyvňuje rovnomerné vzchádzanie výnosy rastlín?
Určiť presný účinok rovnomerného vzchádzania je náročné, čiastočne preto, že štúdie používajú rôzne spôsoby merania a vyjadrenia rovnomernosti vzchádzania. Niektorými z odlišných mier sú kalendárne alebo denné teploty pre rast od sejby po vzchádzanie, čas po 50-% vzchádzanie, počet rozdielov vo fázach vyrastania listov a počet dní oneskorenia vzchádzania po strednom termíne vzchádzania porastu.
Výsledky naznačujú, že oneskorené vzchádzanie môže viesť k priemerným stratám na výnosoch v rozmedzí od 5 do 9 %. Takéto straty na výnosoch je možné minimalizovať tak, že bude venovaná pozornosť nastaveniu hĺbky sejby, zhutneniu ryhy osivového lôžka pre osivo, tvorbe prísušku, uzavretiu brázdy s osivom a povrchovým rastlinným zvyškom. Okrem toho však môže byť oveľa dôležitejšie venovať pozornosť ďalším faktorom ako sú rovnomerná dostupnosť vlahy a živín, zhutnenie pôdy a ochrana pred škodcami a chorobami pre vytvorenie rovnomerných porastov pri fyziologickej zrelosti s nízkou mierou premenlivosti jednotlivých rastlín, z hľadiska veľkosti šúľka, a maximálnymi výnosmi zrna.
2. Sejba v rámci optimálneho časového úseku
Skorá sejba celosezónnych hybridov umožňuje kukurici plne využiť dostupné vegetačné obdobie. Mnohé výskumné štúdie preukázali, že výnosový potenciál klesá spolu s oneskorením sejby po optimálnom časovom úseku pre dané zemepisné podmienky.
Pokles výnosov pri oneskorenej sejbe
Výsledky štúdií spoločnosti DuPont Pioneer zameraných na termín sejby a uskutočnených v priebehu 18 vegetačných období ukazujú, že maximálne výnosy boli dosiahnuté, keď sa kukurica zasiala v rámci dvoch týždňov okolo optimálneho termínu sejby. Po termínoch sejby nasledujúcich po optimálnom časovom úseku výnosy klesali, pričom pokles vo výnosoch sa zväčšoval spolu s trvaním oneskorenia. Pokles výnosov spojený s oneskorenou sejbou bol väčší na severe, kde je pestovateľská sezóna kratšia. Výnosy kukurice zasiatej štyri týždne po optimálnom termíne boli v južných oblastiach nižšie o 7 %, v porovnaní s vyše 15 % znížením v severnej pestovateľskej oblasti.
Faktory s vplyvom na načasovanie sejby
Schopnosť zasiať kukuricu v rámci optimálneho časového úseku je vo veľkej miere ovplyvňovaná podmienkami počasia v danom období. Počet vhodných dní môže byť každoročne významne premenlivý. Údaje analýzy ukázali, že počet dní vhodných pre práce na poli v štáte Illinois (USA) v rokoch 1970-2013 počas troch týždňov sa v týchto rokoch pohyboval od 19 až po iba 4 dni.
Bežným presvedčením je, že väčšie sejačky a lepšie technológie zvýšili rýchlosť, pri akej sa dá zasiať kukurica, no po preskúmaní údajov sa ukazuje, že to tak v skutočnosti nie je. Aj keď väčšie sejačky umožnili jedinému operátorovi pokryť väčšiu plochu za deň než bolo možné v minulosti, celkový počet používaných sejačiek klesol popri tom, ako sa pôdohospodárske prevádzky konsolidovali. Údaje o sejbách ukazujú, že kukurica sa seje oveľa skôr než pred 30 rokmi; rýchlosť sejby sa však nezrýchľuje, pričom hlavným faktorom, určujúcim postup sejby, sú meteorologické podmienky. Nakoľko sa straty na výnosoch vyskytujú len na plochách zasiatych po optimálnom časovom úseku, typické straty na výnosoch z celého hospodárstva spôsobené oneskorenou sejbou sú priemerne najviac 2-5 %.
3. Dosiahnutie správnej hustoty rastlín
Na rozdiel od načasovania sejby, ktorá je často výrazne ovplyvnená podmienkami počasia, hustota rastlín je výnos určujúcim faktorom, ktorý je z veľkej časti pod kontrolou pestovateľov. Je komplikované stanoviť a dosiahnuť ideálnu hustotu rastlín na maximalizáciu výnosov, nakoľko optimálna hustota rastlín môže byť v danej situácii ovplyvnená faktormi ako sú úroveň výnosnosti, hybrid a podmienky počasia.
Optimálne hustoty rastlín vo všeobecnosti behom času rovnomerne narastali. Vyššie hustoty spoločne s lepšou toleranciou voči stresu u hybridov sa podieľali na náraste výnosov zrna. Priemerný výsevok kukurice používaný pestovateľmi v USA a Kanade sa zvýšil z úrovne cca 62 000 semien/ha v roku 1985 na súčasných vyše 74 100 semien/ha, čiže o cca 741 semien/ha za rok.
Faktory, ktoré môžu ovplyvniť optimálnu populáciu
Úroveň výnosov: Štúdie spoločnosti DuPont Pioneer a univerzít ukázali, že reakcia hybridu kukurice na hustotu rastlín sa mení podľa úrovne výnosnosti. Hustota rastlín potrebná na dosiahnutie maximálnych výnosov rastie spolu s úrovňou výnosnosti. Výsledky štúdií hustoty rastlín spoločnosti DuPont Pioneer pri zoskupení podľa úrovne výnosov ukázali, že ekonomicky optimálny výsevok sa zvýšil z približne 66 690 semien/ha pri úrovni výnosov pod 8,160 t/ha na viac ako 93 860 semien/ha pri úrovni výnosov nad 15, 692 t/ha. Najproduktívnejšie pôdy mali tendenciu mať pri maximálnych výnosoch vyššiu optimálnu hustotu rastlín.
Vplyv vysokej alebo nízkej hustoty rastlín na výnosy
Príliš vysoká alebo príliš nízka hustota rastlín môže mať negatívny dopad na výnosy. Nízka hustota môže obmedziť výnosový potenciál, pokiaľ sú rastové podmienky priaznivé, kým prehustenie môže mať za následok nižšiu výkonnosť a slabšiu odolnosť voči poliehaniu v prípade stresových podmienok. No pokiaľ ide o ideálnu hustotu rastlín, moderné hybridy majú spravidla tendenciu mať relatívne širokú toleranciu voči chybám.
Jedným dôvodom uvedeného sú vylepšenia v oblasti tolerancie voči stresu vyplývajúce z desaťročí cieleného šľachtenia. Bežnou reakciou starších hybridov kukurice na stres bola „neplodnosť“, čiže neschopnosť vytvárať šúľky. Ešte pred 30 rokmi mali aj niektoré z najlepších hybridov náchylnosť k neplodnosti, ak sa prekročila prahová hodnota hustoty rastlín. Moderné hybridy kukurice dokážu lepšie vytvárať šúľky aj pri strese spôsobenom suchom a vysokou hustotou, aj keď sú šúľky so zvyšujúcou sa záťažou čoraz menšie. To znamená, že ak dôjde k prekročeniu optimálnych hodnôt hustoty rastlín, výnosy majú sklony skôr sa so situáciou vyrovnať ako náhle upadnúť. Táto charakteristická vlastnosť hybridov zmenila pomer rizika a zisku v prospech pestovateľa. Keďže hrozí menšie riziko, že by prehustenie rastlinnej populácie mohlo za sucha znížiť výnosy, pestovatelia môžu smelo zasiať viac rastlín, ktoré podporia vyššie výnosy za priaznivých podmienok.
4. Dosiahnutie rovnomernej vzdialenosti medzi rastlinami
Pestovatelia inštinktívne uprednostňujú porasty kukurice s jednotnými rozostupmi medzi jednotlivými rastlinami. Porast so vzhľadom „tyčkového plota“ je esteticky príjemný a podľa všetkého aj výnosnejší.
Ako sa meria rovnomernosť rozostupov medzi rastlinami?
Špecialisti na osivá a agronómovia už dlhodobo využívajú dva štatistické ukazovatele, variačný koeficient (CoV) a štandardnú odchýlku (SD), ako preferovaný spôsob merania na kvantifikáciu meraných výkonových parametrov a rovnomernosti vzdialeností medzi rastlinami. Hodnota štandardnej odchýlky 5 cm alebo zodpovedajúca hodnota variačného koeficientu 0,33 sú všeobecne uvádzané ako hraničné hodnoty, po prekročení ktorých sa dajú očakávať straty na výnosoch. Variačný koeficient je možné vypočítať jednoducho vydelením hodnoty štandardnej odchýlky priemerným rozostupom. Napríklad štandardná odchýlka zodpovedajúca variačnému koeficientu 0,33 pri priemernom rozstupe 15,24 cm je 5,08 cm. Inžinieri prednedávnom vyvinuli aj spôsob merania „singulácie“, čo je ukazovateľ rovnomernosti rozostupov medzi rastlinami, aj keď pre spôsob jeho výpočtu neexistuje žiadny priemyselný štandard.
Stanovenie výnosov jednotlivých rastlín poskytuje nový pohľad
Štúdia spoločnosti DuPont Pioneer umožňuje jedinečným spôsobom kvantifikovať vplyv bežných a realistických neideálnych výsledkov sejby na výnosy zrna. Táto štúdia sa uskutočnila na štyroch rôznych miestach s rôznymi rozmedziami výnosov od 6,842 t/ha po 12,931 t/ha a s použitím hybridov s tromi veľmi odlišnými genetickými pôvodmi. V tejto štúdii boli zisťované rozostupy medzi rastlinami v riadku a výnosy zrna u > 6 000 jednotlivých rastlín.
Hlavné zistenia:
1) Ako sa dalo očakávať, boli skutočne pozorované rozdiely vo výnosoch zrna vyplývajúce z bežných neideálnych výsledkov sejby, ktoré sú uvedené v tabuľke 1.
2) Tieto neideálne výsledky sejby mali typicky za následok nižšie výnosy zrna, no nie zakaždým. Badateľnou výnimkou je, že zdvojené rastliny (dvojaky) spôsobili mierny nárast výnosov. Straty na výnosoch pri všetkých výsledkoch sejby sa však odlišovali v značne širokom rozsahu, od nula po -0,118 kg pri zoskupeniach dvoch alebo troch rastlín, znázornených v tabuľke 1.
3) Na stratách výnosov sa s veľkým náskokom najviac podieľajú vynechané rastliny. Rastliny susediace s vynechaným miestom len čiastočne kompenzujú chýbajúcu rastlinu.
4) Straty na výnosoch nesprávne umiestnených rastlín sú spravidla zanedbateľné, ak sa poloha rastliny neodchyľuje od preferovanej polohy o viac než ½ normálnej vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami.
Zhrnutie štúdie s rozmiestnením rastlín:
Závery
Pripravil: Ing.Marek Jakubec, produktový manažér Pioneer Hi-Bred Slovensko, spol. s r.o.
