Významné zmeny podmienok v pestovateľskom prostredí, zmeny spektra burín, nástup nových agresívnych chorôb a škodcov, nabádajú pestovateľskú prax k uplatňovaniu nových prístupov a riešení v technológiách pestovania poľných plodín. O tom, ako je možné ovplyvniť pestovanie plodiny výberom vhodnej odrody, ktorú genetické vybavenie predurčuje do určitých podmienok prostredia, aké faktory limitujú výšku úrod, prehľad odrôd olejnín a obilnín, ale aj pesticídne riešenia v olejninách, to všetko ponúkla odborná konferencia spoločnosti Limagrain Central Europe SE, organizačná zložka Slovensko v spolupráci s Limagrain Central Europe Cereals, s.r.o. a BASF Slovensko, dňa 21. mája 2015 v priestoroch Agroinštitútu v Nitre, pod názvom ARSENAL genetických výhod alebo genetika, ako základ vysokej úrody.
Na úvod odbornej konferencie vystúpil prof. Ing. Jan Vašák, CSc., z Českej zemědelskej univerzity, Praha, ktorý sa vo svojej prednáške zameral na situáciu na trhu s olejninami a na nové technológie pestovania repky, na porovnanie dosiahnutých úrod v niektorých krajinách EÚ: „Za posledných 30. rokov v Európe nie je možné konštatovať úrodový pokrok.“
Podľa prof. Ing. J. Vašáka, CSc.: „Cesta k zvyšovaniu úrod nevedie cez zvyšovanie vstupov. Skúšali sme to preukázať 5 rokov na 8 prevádzkových lokalitách. Aplikovali sme napr. dva fungicídy, hnojili sme ad libidum, dávali sme dva azolové regulátory, atď. Zvýšili sme síce úrody repky o 10 %, ale cez vysoké náklady (z eura sme robili 50 centov),“ k výsledkom ďalších pokusov dodal: „V rámci 3-ročného pokusu v lokalite Praha – Ruzyň, (suchá oblasť, len 500 mm zrážok), pri hustote do 35 rastlín/m2 bola dosiahnutá priemerná úroda 75 %. Pri hustote 35 - 60 rastlín/m2, sme dosiahli priemernú úrodu 100 %.“
Nemecko je najlepší pestovateľ repky na svete, v minulom roku dosiahli priemerné úrody 4,4 t/ha, v Českej republike dosiahli 3,9 t/ha a na Slovensku 3,3 t/ha. Rozdiel v dosiahnutých úrodách tkvie v teplote prostredia a v rozložení zrážok počas vegetácie. Priemerný počet vetví na Slovensku je 7. Odrody repky spoločnosti Limagrain ich majú viacej: 8 až 9, navyše sú tieto vetvy dlhé. Na Slovensku, na sekundárnych vetvách, ktoré pridajú 15 – 20 % na úrode, sú zaschnuté šešule bez semien. V Nemecku, má repka aj terciálne konáre so šešuľami s dobre vyvinutými semenami.
„Je to vo vetvení repky, ktoré je primárne podmienené dĺžkou dňa a vodou. V Nemecku je približne o pol hodinu dlhšie slnečný svit za deň ako na Slovensku, teda dĺžka asimilácie je tam celkovo za vegetáciu dlhšia, repka rastie dlhšiu dobu a poskytne aj vyššiu úrodu. Teplota nad 30°C a na slnku škodí, rastlinám neprospievajú horúčavy (neplatí to pre kukuricu), rastliny už neasimilujú. Ďalším problémom sú teplé noci. Noc s teplotou nad 20°C – rastlina disimuluje,“ vyjadril sa k fyziológii rastlín prof. Ing. J. Vašák, CSc.
Výsevky, regulácia porastov
„Faktor ovplyvňujúci rozkonárovanie rastlín, je voda, ktorá v podobe zrážok, padá kumulatívne. Kto pestuje repku v suchej oblasti, bude musieť vysievať od 60 do 90 semien na m2. Príklady z poľných pokusov poukazujú, že je to cesta, ako zdvihnúť úrody,“ zhodnotil vplyv podmienok prostredia prof. Ing. J. Vašák, CSc a pokračoval: „Zistili sme, že celkom neplatí, že čím mohutnejší koreň, tým vyššia úroda. Čo neurobia vetvy, to musí urobiť agronóm s o niečo vyšším výsevkom na m2.“
Reguláciu rastu vetví môžeme ovplyvniť aplikáciou azolu na podporu rozkonárenia repky. Keď je repka retardovaná, porastom pomôže stimulátor (napr. Atonic, močovina, DAM 390), úrody sa zdvihnú aspoň o 2 – 3 % a to len na aplikácii stimulátorov.
Faktory limitujúce úrody repky
Prednášajúci sa zhodli na skutočnostiach, že založenie porastu repky je dlhodobo veľký problém spôsobený suchom v kombinácii s neštruktúrnou pôdou, prípadne vplyvom podmienok prostredia aj zložitejšou prípravou pôdy. Pribúdajú škodcovia, proti ktorým je nutné aplikovať insekticídy. Aplikácia fungicídov je už štandardným opatrením. Problémy pri zbere súvisia s vysokými zberovými stratami. Od roku 2013 klesajú plochy repky, dôvodov je viacero - priemerné úrody, rozkolísaná cena repky, druhý rok platný zákaz moridiel na báze neonikotinoidov, nitrátová smernica.
Sú podniky, ktoré na jeseň dvakrát aplikovali insekticídy (skočky, kvetárka, piliarka).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
