Horúce počasie obmedzilo výskyt múčnatky na obilninách, ale spôsobilo premnoženie vošiek na listoch aj v klasoch. Silné kolónie vošiek sú aj na cukrovej repe.
signalizačná správa
Vošky na obilninách
Listy obilnín sú osídlené kolóniami svetlozelených vošiek. Je to voška trávová (Metopolophium dirhodum). Zostáva cicať len na listoch, prípadne steblách, čo môže pri premnožení spôsobiť ich žltnutie a skrúcanie. Jej najväčšia škodlivosť je v prenášaní vírusov žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV). V jeseni prelieta na primárnych hostiteľov: ruža, jahoda alebo repík lekársky, kladie na nich vajíčka a v tejto forme aj prezimuje. Voška čremchová (Rhopalosiphum padi) je tmavozelená až olivovohnedá. Tiež sa vyskytuje najviac na spodnej strane listov a v listových pošvách. U nás je veľmi rozšírená, cicaním spôsobuje poškodenie listov. Primárnym hostiteľom je čremcha obyčajná na ktorej prezimuje vo forme vajíčok. Práve táto voška je najvýznamnejším prenášačom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). Obidve spomenuté vošky sú teda tzv. listové vošky a ošetrenie proti nim sa odporúča na konci kvitnutia pšenice pri výskyte 25 a viac vošiek v priemere na jednu odnož. V jarnom jačmeni len v štádiu steblovania pri výskyte 25 - 30 vošiek na 30 % odnoží, čo v našich podmienkach nebolo splnené.
V klasoch a na zástavových listoch najviac škodí monocyklická voška ovsená (Sitobion avenae), ktorá prežíva celý vývoj na obilninách a trávach, na ktorých vo forme vajíčka aj prezimuje. Premnožením dokáže oslabiť klasy a znížiť úrodu vo fáze kvitnutia až mliečnej zrelosti. Nepriama škodlivosť je v prenose vírusu ako pri predchádzajúcej voške a vo vylučovaní medovice vplyvom čoho sa na napadnutých častiach rastlín premnožujú huby. V potravinárskej pšenici klesá pekárenská kvalita zrna, z napadnutého jačmeňa je znížená kvalita sladu a v množiteľských porastoch sa zhoršuje kvalita osiva. Práve táto voška je preto najškodlivejšia. Optimálna ochrana klasov je od konca kvitnutia do začiatku tvorby obilky ak je 3 - 5 vošiek v priemere na klas.
Autorizované prípravky v obilninách: imidacloprid, alpha-cypermetrin, beta-cyfluthrin, cypermethrin, deltamethrin, deltamethrin+thiacloprid, gamma-cyhalothrin, lambda-cyhalothrin, zeta-cypermethrin, chlorpyrifos, pirimicarb a len v pšenici dimethoate.
Neošetrujte porasty od voskovej zrelosti po zber.
Vošky a kvetárka na repe
Stáčanie srdiečkových listov spôsobujú početné kolónie vošky makovej (Aphis fabae). Prezimovala v štádiu vajíčok na zimných hostiteľoch, kde sa aj vyvinuli prvé neokrídlené generácie vošiek. Okrídlená generácia sa vyvinie na primárnom hostiteľovi, keď už nemá mladé prírastky na cicanie. Pomocou vetra sa okrídlené vošky presúvajú na sekundárnych hostiteľov. Sú nimi rôzne buriny, najmä mrlíky a kultúrne plodiny: repa, bôb, mak, vika. Rozmnožujú sa veľmi rýchlo, počas 10 - 14 dní jedna samička môže splodiť až 150 lariev. Optimálna teplota pre ich vývin je okolo 15°C, nad 24°C sa spomaľuje. Koncom leta ukončujú vývin, pária sa a samičky preletujú na zimných hostiteľov, kde kladú vajíčka. Škodlivosť vošky makovej je okrem cicania listov v prenášaní viac ako 30 druhov vírusov, na repe je to mozaika repy. Kritické číslo pre ošetrenie je napadnutých päť a viac percent rastlín cukrovej repy. Za napadnutú sa považuje rastlina aj s jedinou voškou. Toto kritické číslo platí do vývinu okrídlených vošiek, vtedy sa odporúča ošetrenie pri napadnutí 20 % porastu. Typická farba vošky makovej je čierno zelená alebo čiernohnedá.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
