Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Dobré úrody môže dosahovať na luvizemiach a čierniciach.
Vhodné sú aj fluvizeme, ak hladina podzemnej vody je dostatočne hlboko. Ide o pôdy hlinité, ílovito-hlinité až ílovité, slabo kyslé, neutrálne, slabo alkalické s pH 6,2-7,5. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 metra s obsahom skeletu nad 25 percent. Nevhodné sú všetky kyslé pôdy, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.
Podmienky prostredia
Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne diferencujú. Je obilninou skôr kontinentálnej klímy, teplejších a prevažne suchších agroklimatických podmienok. Horná hranica pestovania pšenice sa pohybuje okolo 700 m n. m. Najlepšie jej vyhovuje mierna zima a teplé leto. Pšenica ozimná začína klíčiť pri teplote 3 až 4,5°C, ale vzchádza až pri 5 - 6°C, optimum pre jej rast je 15 - 20°C. Pšenica ozimná má aj vysoké nároky na vodu, najmä v období zvýšenej tvorby fytomasy – v období steblovania až tvorby zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 milimetrov. Na 1 kg zrna pšenice a príslušnej slamy pri dobrom hospodárení s vodou táto plodina potrebuje okolo 550 litrov vody.
Osevný postup
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami, zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku striedaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok, zhoršujú vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín. Nevhodnými predplodinami sú obilniny. Po jej zaradení po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť eliminačné opatrenia ku ktorým patrí: výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitnú podmietku, zvýšenie dávky dusíka (o 10 - 15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1), dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku (o 5 - 10%) a dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín.
Príprava pôdy
Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu letnú ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. Môžeme to dosiahnuť dodržaním časovo dostatočne dlhého medziporastového obdobia. V prípade neskoršieho obrábania je potrebné primerané utlačenie oráčiny, najmä v suchom období. Ďalšia príprava závisí od predplodiny, zaburinenosti a vlhkostného stavu pôdy. Po plodinách zanechávajúcich strnisko odporúčame uplatňovať klasický spôsob obrábania pôdy a zásadne urobiť podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 metra, následným ošetrením bránami (za vlhka), alebo valcami (za sucha). V prípade krátkeho medziporastového obdobia (menej ako 4 týždne) po strukovinách a olejninách podmietku môžeme zlúčiť so stredne hlbokou orbou. Po kukurici siatej a slnečnici ročnej rozdrvíme pozberové zvyšky a zaorieme ich hlbšie do pôdy (0,24 m). Oráčinu ošetríme drvičmi hrúd, ťažkými tanierovými bránami alebo kotúčovými valcami.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
