Z celosvetového hľadiska repka ozimná stále patrí medzi významné poľnohospodárske plodiny. Popri využití repkového semena v potravinárskom priemysle na výrobu jedlých olejov, sa zvyšuje jeho význam ako energetickej suroviny využívanej pri výrobe metylesteru repkového oleja (bionafty). Na základe uvedenej skutočnosti rastie dopyt po repkovom semene a aj v našich podmienkach sa záujem o pestovanie repky ozimnej zvyšuje a dochádza k postupnému rozširovaniu pestovateľských plôch tejto plodiny.
Vo všeobecnosti možno uviesť, že nárokom repky na prostredie viac alebo menej vyhovujú všetky regióny Slovenska. Hlavne výrazné sucho, ktoré sa v posledných rokoch dosť často vyskytovalo pri zakladaní porastov a veľakrát aj v priebehu celej vegetácie, však podmienilo postupný posuv pestovateľských oblastí repky olejnej smerom do vyšších polôh.
V každom regióne, kde sa rozhodneme repku pestovať, je dôležité uplatňovať takú pestovateľskú technológiu, ktorá najviac vyhovuje konkrétnym podmienkam prostredia. Tieto sú tvorené pôdnymi a klimatickými vlastnosťami, predplodinou, typom pestovanej odrody a nakoniec aj vybavenosťou strojmi. Z agronomického hľadiska je pre dosiahnutie priemerných až vyšších úrod pri repke olejnej potrebné dodržať určité agrotechnické zásady, z ktorých k najdôležitejším patrí výber vhodného pozemku a voľba vhodnej technológie prípravy pôdy po zbere predplodiny.
Z hľadiska výberu vhodného pozemku pre pestovanie repky, je dôležité predovšetkým rešpektovať zásadu dodržania minimálneho časového odstupu medzi pestovaním dvoch následných olejnín. Podľa niektorých literárnych zdrojov tu totiž dosť často dochádza k situáciám, kedy sa v podnikoch pestujúcich repku olejnú už viac rokov, táto plodina vysieva na rovnaký pozemok aj skôr ako v odporúčanom štvor ešte lepšie päťročnom časovom intervale. Vtedy je potrebné počítať s vyšším tlakom rôznych škodcov a náročnejšími požiadavkami na zabezpečenie hlavne chemickej ochrany porastov.
Pokiaľ ide o výber vhodnej technológie prípravy pôdy pod repku, táto je dôležitá z hľadiska viacerých faktorov. Jedným z nich sú výrobné náklady, v rámci ktorých položka nákladov na prácu strojov predstavuje najväčší podiel (obr. 1). Ak tieto náklady podrobíme ďalšej analýze zistíme, že práve fáza prípravy pôdy a sejby sa podieľa na týchto nákladoch viac ako 57 percentami (tab. 1). Významný je podiel tejto fázy pracovného procesu aj z hľadiska spotreby času práce a nafty. Aj z uvedených dôvodov má výber vhodnej techniky a technológie obrábania pôdy a zakladania porastov repky ozimnej priamy vplyv na efektívnosť jej výroby.
Tabuľka 1: Podiel vybraných položiek v rámci jednotlivých fáz
pracovného procesu pri pestovaní repky ozimnej
| Fáza pracovného procesu | podiel na spotrebe v % | ||
| času práce | nafty | nákladov | |
| príprava pôdy a sejba | 53,14 | 52,87 | 57,36 |
| hnojenie a ochrana | 32,98 | 24,09 | 27,34 |
| zber úrody a doprava | 13,88 | 23,04 | 15,30 |
Technológie prípravy pôdy pod repku
Technologické postupy obrábania pôdy k repke olejnej a predovšetkým k jej ozimnej forme, sú v súčasnosti veľmi blízkej postupom používaným pri obilninách. Využívajú sa aj rovnaké stroje a môžeme ich podľa hĺbky a intenzity kyprenia pôdy rozdeliť na tradičné technológie obrábania pôdy s použitím radlicového pluhu, minimalizačné technológie obrábania pôdy, kedy je orba vynechaná a pôda je spracovaná väčšinou tanierovými podmietacími kypričmi do hĺbky približne 12 centimetrov so súčasným zapracovaním väčšiny pozberových zvyškov do vrchnej časti ornice a pôdoochranné technológie obrábania pôdy, keď je pôda len povrchovo spracovaná do hĺbky asi 8 centimetrov prevažne radličkovými podmietačmi, prípadne je ponechaná bez spracovania a väčšina pozberových zvyškov predplodiny zostáva na povrchu pôdy.
Pokiaľ nie je repka ozimná siata špeciálnymi strojmi priamo do nespracovanej, prípadne len povrchovo spracovanej pôdy, nasleduje tzv. predsejbová príprava pôdy, ktorá pri súčasnom zničení vzchádzajúcich burín a prípadnom zapracovaní priemyselných hnojív a pesticídov do pôdy, vytvára podmienky pre kvalitné uloženie osiva na požadovanú hĺbku.
Predsejbová príprava pôdy je zabezpečovaná strojmi s pasívnymi, alebo aktívne poháňanými pracovnými nástrojmi, ktoré podľa potreby pôdu urovnávajú, drobia a utužujú. Tieto stroje môžu byť tiež spojené so sejačkou do sejacej kombinácie, takže v jednej operácii je pozemok pripravený na sejbu s jej súčasným vykonaním.
Okrem strojov s pasívnymi pracovnými orgánmi, ku ktorým radíme klasické smyky, brány, valce, tanierové a radličkové kypriče a brány, sa čoraz viac využívajú moderné kompaktory. Energeticky náročnejšie sú stroje, ktorých aktívne pracovné orgány sú poháňané vývodovým hriadeľom traktorov. Medzi najpoužívanejšie patria kývavé a rotačné brány, rotačné kypriče, pôdne frézy a rotavátory.
Výber vhodného postupu je zložitý rozhodovací proces
V súvislosti s prípravou pôdy pred sejbou repky ozimnej, nie je možné odporučiť nejaký univerzálny postup, nakoľko jednotlivé pestovateľské zásahy majú svoj význam. Vo viacerých metodických odporúčaniach sa napr. klasická orba pod repkové porasty (po obilnine) navrhuje vykonať tam, kde chceme zapracovať do pôdy maštaľný hnoj, resp. vykonať dostatočné zásobné hnojenie fosforom a draslíkom, kde sú ťažšie a vlhšie pôdy, najmä na plochách so sklonom k zamokreniu, kde je vyššie zastúpenie repiek v osevnom postupe, čiže tam, kde je aj vyšší infekčný tlak chorôb a škodcov, pričom orbou okrem zapracovania vývojových štádií škodcov a zdrojov infekcií chorôb do hlbších vrstiev likvidujeme aj rastliny vyklíčené z výdrolu a obmedzujeme rozširovanie napr. hrabošov. Orba sa odporúča vykonať aj v prípadoch, kedy sejeme iba menšiu výmeru repky a nie je preto časový tlak z hľadiska dodržania termínu sejby vzhľadom na termín zberu predplodiny, nemáme alebo nie je ekonomicky výhodné zabezpečiť strojový park pre kvalitnú minimalizačnú technológiu. V tomto prípade ide najmä o dodržanie požiadaviek na tzv. manažment slamy, ktorý súvisí s používaním kombajnov umožňujúcich kvalitné rezanie a pravidelné rozmiestnenie slamy zberanej predplodiny po povrchu poľa (pokiaľ slamu nezberáme a nezúžitkujeme v ŽV, alebo na energetické účely).
Minimalizačnú technológiu zakladania repkových porastov sa odporúča uprednostniť hlavne tam, kde je potrebné šetriť pôdnu vlahu, čo však súvisí aj s dostatočným pokryvom pôdy rastlinnými zvyškami. Taktiež je vhodné ju použiť vtedy, ak nemáme dostatok času na klasické spracovanie pôdy a predsejbovú prípravu a hlavne ak máme k dispozícii vhodný komplexný strojový park.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
