Na otázky odpovedá Ing. Vincent Lacko, podpredseda SZO, podpredseda a hlavný agronóm PD Šenkvice, okres Pezinok.
Ako dlho a s akým úspechom sa venujete pestovaniu repky ?
„Repku máme v osevnom postupe od roku 1991, výmera sa pohybuje od 90 do 130 ha, čo predstavuje 8-12 % výmery ornej pôdy.
Nesúhlasím s vysokým podielom olejnín v osevnom postupe, pretože tlak chorôb a škodcov je enormný a všetko je to o nákladoch. Naše čisté priemerné hektárové výnosy ( skutočne predaná komodita zo zasiatej plochy ) v posledných rokoch sú :
2012 - 3,07 t/ha netto
2013 – 3,57 t/ha netto
2014 – 4,67 t/ha netto
2015 – 3,72 t/ha brutto ( od kombajnu )“.
Na základe akých kritérií vyberáte odrody ?
„Všetky plodiny, teda aj jednotlivé odrody a ich vlastnosti musia byť overené nielen v pokusoch, ale hlavne v praxi. Jedine tá potvrdí , či zámer šľachtiteľa bol úspešne naplnený a prax posunie o krok ďalej. Nemáme špeciálne pestovateľské podmienky, ale za dlhé roky systematickej práce a nepretržitou diskusiou s vedou, odborníkmi, univerzitami, sa neustále posúvame a dokážeme tak aspoň z času na čas kompenzovať negatívne vonkajšie vplyvy.“
Aké odrody pestujete?
„Veľmi si cením úzku spoluprácu s Prof. Jánom Vašákom. Spoločne už viac ako 20 rokov robíme pokusy. Pri výbere odrôd sa vždy rozhodujem na základe pozorovania porastov, na štúdiu výsledkov pokusov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Predvlani som pestoval hybridnú odrodu Artogu, líniovú odrodu Adrianu a po prvý krát som skúšal hybrid Arsenal. Na základe vysokého výnosu Arsenalu som vlani navýšil jeho plochu, pridal na skúšku konkurenčný hybrid a ako nosnú odrodu som ponechal spoľahlivú Adrianu. Tu sú tohto ročné výnosy od „ kombajnu “ :
Arsenal 48 ha 3,92t/ha ( minulý rok 12 ha 4,86 t/ha )
Adriana 60 ha 3,79 t/ha ( minulý rok 58 ha 4,79 t/ha )
Konkurenčný hybrid 26,5 ha 3,45 t/ha ( minulý rok som ho nepestoval ).“
V úrodách je poltonový rozdiel. Ako si to vysvetľujete?
„Poctivo musím povedať, že bola použitá úplne zhodná pestovateľská technológia, pôdne podmienky boli veľmi vyrovnané. Všetky repky dobre vzchádzali, nemali žiadne výpadky. Arsenal sa veľmi husto rozkonáril. Konkurenčný hybrid, ako bolo vidno na strnisku, bol v spodnej časti stonky a na koreňovom krčku viac napadnutý fómovou hnilobou. Možno úlohu zohral aj odber živín predplodinou – pšenica, ktorá dala na tejto parcele úrodu 7,4 t/ha, tá je na naše pomery nezvyčajne vysoká.
S vedomím toho, že žiadna technológia sa nedá paušalizovať, podelíte sa s nami o Váš recept?
„Áno, nič nie je dogma. Každý pestovateľ má iné počiatočné podmienky dané nielen klímou, pôdou, ale i prevádzkovými a ekonomickými možnosťami. Ja mám dlhoročnú skúsenosť, nerád vychádzam len z jednoročných porovnaní, preto tiež nerád mením osvedčené a vyskúšané postupy, prípravky a nakoniec aj odrody. Repku sa snažím zasiať najneskôr okolo 20. augusta. Máme živočíšnu výrobu, zberáme všetku slamu. Strnisko po obilnine podiskujeme do 10 cm, a keď treba povápnime, znovu podmietneme, tento raz do 15 cm, upravíme kompaktorom a sejeme. Repku zásadne nevalcujem, potrebuje pôdny vzduch. Do väčšej hĺbky upravujem úvrate, snažím sa tak pripraviť na vyššie zrážky, ktoré nás pravdepodobne čakajú. Pred sejbou aplikujem NPK 27-20-20, deň po sejbe 1,2 l Autoru na buriny spodného poschodia. Nikdy nepodceňujem použitie graminicídu, nespolieham sa na vymrznutie jarného jačmeňa. Ďalšie odburinenie vykonávam prípravkom Galera jeseň, v tejto technológii doposiaľ nemáme na poliach vyselektovanú žiadnu burinu.“
Takže máme čistý a nahnojený porast. Aký používate výsevok a ako sa vyrovnávate so zákazom insekticídneho morenia?
„Vždy rešpektujem odporučenia spoločnosti Limagrain i ostatných osivárskych firiem, v tomto roku však uvažujem o 5 % navýšení výsevku na základe odporučenia pána Prof. Vašáka do suchých oblastí.
Insekticíd samozrejme aplikujem ihneď pri výskyte skočky, po vzídení porast kontrolujeme 2 krát denne. Moluskocídy našťastie nebolo treba použiť.
Vzídený, zdravý porast regulujem, morforegulátor považujem za zázrak v rukách agronóma. Paušálne aplikujem doporučenú dávku Toprex. Ďalším intenzifikačným, dva roky osvedčeným pomocníkom, je dusík aplikovaný neskôr na jeseň. Predvlani som koncom októbra aplikoval 0,1 t liadku, vlani 0,05 t močoviny. Jej 5% roztok dávam tiež do každého postreku.“
Ako pracujete s bórom a sírou?
„Síra citeľne chýba, dopĺňam ju na jar DASOU. Bór aplikujem čiastočne už na jeseň, zvyšok na jar. Držím sa pravidla 150 g bóru B na očakávanú 1 tonu výnosu.“
Takže sme pri jarných aplikáciách. DASOU hnojíte tri krát a znovu ste spomenuli reguláciu osvedčeným tebukonazólom, pokračujme jarnými škodcami :
„Počas zimy sledujeme vývoj koreňovej sústavy, vykopávame vzorky. Rovnako tak ako k monitoringu hubových chorôb pristupujeme i k monitoringu škodcov. Podľa mňa je potrebné vždy ošetriť proti stonkovým krytonosom. Ako prvý insekticídny postrek sa mi osvedčil Nurelle D, ktorý veľmi často zachytí aj prvý nálet blyskáčika. Pridávam Atonik 0,6 l a tiež spomenutý Bór. Neskôr opakovane aplikujem Bariard, ktorý mi vyhovuje vďaka šetrnosti voči včelám. Fungicídne ošetrenie do kvetu je tiež samozrejmosťou, požívam prípravok Amistar Xtra.“
Za nami je 9 mesiacov starý porast, ide do tuhého, čo lepenie a desikácia ?
„Porasty lepím, i keď viem, že niektoré hybridy LG majú geneticky zakódovanú odolnosť voči pukaniu šešúľ. S Katarínou ( pomocná agronómka PD Šenkvice – pozn. autora ) sme sami skúšali v zrelom poraste šešule otvárať. Skutočne najobtiažnejšie bolo otvoriť šešule hybridu Arsenal. Ocenil by som praktickú ukážku pevnosti šešúľ a informáciu o odolnosti voči pukaniu šešúľ i u ostatných odrôd.“
Môžem Vám sľúbiť, že sa pokúsime prístroj na meranie pevnosti šešúľ získať k praktickej ukážke trebárs na seminár v Nitre. Tento kvalitatívny parameter testuje Humboldtova univerzita v Berlíne. Koniec koncov, prax je najlepší detekčný prístroj, nemám pravdu? Výnos skorého Arsenalu opakovane dokazuje, že byť skorý, neznamená byť predčasne vypadaný. Vráťme sa ale k desikácii :
„Áno. K naplneniu kontraktu s odberateľom som viazaný použiť Reglone, ktorého jedinou nevýhodou je, že sa nemôže aplikovať spoločne s lepidlom. Vyskúšal som i zber porastu bez desikácie, ale upchávali sa nám drviče, zber sa komplikoval a oneskoroval. V čase zberu je to vážny problém a teda aj dôvod prečo desikujeme 100 % plôch.“
Takže zberáme a Vás vďaka nadpriemerným výnosom iste čaká odmena:
„Som presvedčený, že po orbe by sme dosahovali ešte väčšie výnosy, ale v prvej rade ide o rentabilitu, pomer cien vstupov a realizácie výstupov. Vysoký výnos je dosiahnutý efektívnymi zásahmi a dobre využitými intenzifikačnými faktormi. Úspech je stavba postavená na pevných základoch, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Oceňujem, keď prax potvrdí informácie firiem o jednotlivých vlastnostiach odrôd, prípravkov, čohokoľvek. Mám rád poctivosť, spoľahlivosť, istotu. To sa mi zatiaľ vždy vyplatilo.“
Pán podpredseda ďakujem za rozhovor.
Ing. Milena Mařáková
Ing. Eva Bednárová
Limagrain
