September 2014 v podmienkach Slovenska možno z teplotného hľadiska hodnotiť ako mesiac teplý s priemernou odchýlkou od dlhodobého priemeru o +1,5 °C, pričom v hlavných pestovateľských oblastiach ozimných obilnín bola táto odchýlka v rozpätí od +1,0 do +1,6 °C. Október bol opätovne teplým mesiacom, keď odchýlka od dlhodobého priemeru za Slovensko bola na úrovni +1,9 °C.
Výrazne teplejší bol október v Trnavskom a Nitrianskom kraji. November pokračoval v trende predchádzajúcich mesiacov a celkovo bol veľmi teplý až mimoriadne teplý. Klimatologická analýza (zdroj SHMÚ) potvrdila, že jeseň roku 2014 (september - november) bola teplotne výrazne nadpriemerná, pričom všetky jesenné mesiace sa pohybovali nad hranicou dlhodobého teplotného priemeru.
Z hľadiska úhrnov zrážok bol september 2014 v priemere vlhký (za SR spadlo priemere 151 percent dlhodobého normálu). Najnižšie zrážkové úhrny boli pritom na východe SR (100 percent DN), na strednom Slovensku to bolo 186 percent a na západnom bol september dokonca mimoriadne vlhký 283 percent dlhodobého normálu. V októbri spadlo menej zrážok, ale v priemere bol tento mesiac zrážkovo normálny (116 percent dlhodobého normálu). V tomto mesiaci spadlo naopak na západe SR najmenej zrážok (82 percent dlhodobého normálu) a na východe najviac (159 percent dlhodobého normálu). November možno zhodnotiť ako zrážkovo priemerný až slabo nadpriemerný. Snehová pokrývka sa viac menej nevyskytovala, ak tak len ojedinele, lokálne. Z pohľadu zrážok, jeseň 2014 možno v súvislosti so zakladaním porastov ozimín ako aj ich počiatočného vývoja hodnotiť ako priaznivú.
Pšenica letná f. ozimná
Stav porastov pred prezimovaním
V roku 2014 sme monitoring stavu porastov pred prezimovaním vykonali v dňoch 24. novembra až 1. decembra. Vplyvom priaznivého vývoja poveternosti v jesenných mesiacoch, ako aj vďaka dlhšiemu trvaniu vegetačného obdobia (aj takmer počas celého novembra), sme konštatovali, že stav porastov pred zimou nebol výraznejšie ovplyvnený tým, že porasty pšenice boli v osevných postupoch zaraďované aj po neskôr zberaných plodinách, ako slnečnica, kukurica na siláž, ale predovšetkým kukurica na zrno. I keď sme pozorovali aj porasty v nižšom vývinovom štádiu, tieto porasty boli dostatočne vyvinuté a pripravené na prezimovanie. Ako rizikové sa v týchto prípadoch mohlo javiť napríklad prípadné dlhšie trvajúce obdobie holomrazov.
Predsejbová príprava pôdy bola na jeseň roku 2014 problematickejšia z dôvodu nadpriemerných zrážok v čase zakladania porastov. Na základe našich pozorovaní, bola však vykonaná v optimálnej kvalite. Tak ako po minulé roky sme ale pozorovali aj nedostatky, ktoré súviseli hlavne s časovým stresom, keď pri vysokých zrážkových úhrnoch, resp. po neskôr zberaných predplodinách, zostávalo na prípravu pôdy relatívne málo času.
Z pohľadu termínu sejby sa pestovatelia aj v tejto sezóne priklonili skôr k sejbe ku koncu agrotechnického termínu. Podľa našich sledovaní sme na základe jesenných monitoringov predpokladali, že viac ako 70 percent porastov ozimných obilnín bolo na jeseň vysiatych ku koncu agrotechnického termínu, resp. až po ňom.
Priaznivé poveternostné podmienky v čase zakladania porastov a ich počiatočného vývoja spôsobili, že hustota porastov pšeníc po vzídení bola dobrá. Aj neskôr vysiate porasty, siate po neskôr zberaných predplodinách sa vplyvom priaznivých podmienok v mesiacoch október a november veľmi dobre zapojili. V čase jesennej inventarizácie sme zistili priemerný počet rastlín pšenice na úrovni 328 kusov na metri štvorcovom.
Medzerovitosť porastov sme vo väčšine prípadov a vo všetkých lokalitách hodnotili ako minimálnu (pod 5 percent). Táto bola spôsobená skôr nedostatkami v kvalite sejby, prípadne aj neskorším termínom sejby.
Zdravotný stav pšenice na jeseň 2014 bol v globále priaznivý. Evidovali sme lokality, ktoré boli na jeseň podmáčané a v týchto vznikli problémy, či už pri príprave pôdy, alebo pri samotnej sejbe. V týchto lokalitách bolo pri vizuálnej prehliadke pozorované zožltnutie časti porastov, čo spôsobilo nadpriemerné vlhko v čase sejby, alebo následne po povzchádzaní porastov. Pri podrobnej prehliadke takto zožltnutých rastlín nebola vo väčšine prípadov zistená prítomnosť patogénov, ale slabo vyvinutý koreňový systém, následkom vytesnenia vzduchu od koreňov po nadmerných zrážkach.
Z chorôb sme pred prezimovaním na rastlinách evidovali (na vyvinutejších porastoch) septóriu (Septoria spp.), ojedinele hrdzu plevovú (Puccinia striiformis) a tiež prvé príznaky napadnutia fuzáriami (Fusarium spp.) a steblolamom (Pseudocercosporella herpotrichoides). Tieto napadnutia sa vyskytovali hlavne na plochách, kde bola pšenica vysiata po obilninách, ale aj po kukurici.
Zaburinenosť porastov bola pred prezimovaním v priemere deväť percent, pod čo sa v značnej miere podpísal neskorší termín sejby, naopak pri skôr siatych porastoch bola zaburinenosť mierne vyššia. Predpokladali sme, že na jeseň bolo proti burinám ošetrených len minimum porastov.
Stav porastov po prezimovaní
Zima na prelome rokov 2014/2015 bola aj tento raz veľmi teplá, približne o 2,5 °C teplejšia ako dlhodobý priemer a zaradila sa medzi päť najteplejších zím od začiatku meteorologických pozorovaní u nás. Zrážkové úhrny boli na väčšine územia mierne nadnormálne. Počas zimných mesiacov spadlo na Slovensku v priemere 175 mm zrážok, čo predstavuje približne 123 percent dlhodobého normálu. V porovnaní s ostatnou zimou tento raz aj v nížinných oblastiach Slovenska snehová pokrývka neabsentovala a pozitívom bolo aj postupné topenie sa snehu, a tým aj lepšia využiteľnosť zimnej vlahy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
