Ozimné obilniny majú v súčasnej rastlinnej výrobe významné zastúpenie. Sú produkčne istejšie nakoľko majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy ako sme sa o tom presvedčili aj v tomto pestovateľskom ročníku. Ich pestovateľská technológia je plne mechanizovaná a pomerne dobre zvládnutá u všetkých pestovateľov.
Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od mnohých faktorov. Mnohé z nich môžeme ako pestovatelia významne ovplyvniť. Ktoré nedostatky pretrvávajú u niektorých farmárov pred termínom zakladania nových porastov ozimín?
Zaradenie ozimných obilnín do osevného postupu
Správny výber predplodiny pre jednotlivé obilné druhy ozimín je daný termínom sejby resp. zberom ich predplodiny. Obilná predplodina je najmenej vhodná pre ozimnú pšenicu (možný prenos chorôb a škodcov cez tzv. zelený most – výmrv predchádzajúcej obilniny po zbere). Ostatné druhy ozimín sú na predplodinu tolerantnejšie.
Pšenica letná forma ozimná je z ozimných obilnín najnáročnejšia na predplodinu. Najvyššie úrody pšenice sa dosahujú po širokolistých predplodinách ako sú viacročné krmoviny, strukoviny a kapusta repková pravá. Ďatelinoviny ako lucerna siata v suchších oblastiach v rokoch s nedostatkom zrážok, zhoršujú vodný režim pôdy. V praxi sa často používa ako predplodina silážna kukurica, avšak pri tejto predplodine treba dať pozor na možné rezíduá herbicídov aplikovaných k predplodine. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča. V ostatnom období sa u niektorých pestovateľov zaraďuje pšenica letná forma ozimná aj po repe cukrovej minimalizačnými spôsobmi zakladania porastu.
Pri raži siatej môžeme pri zaradení do osevného postupu využiť jej vyššiu odolnosť proti chorobám a škodcom, schopnosť potláčať buriny a nižšie nároky na živiny a vápnik. Dobrými predplodinami sú ďatelina, zemiaky a strukoviny. V obilninárskych osevných postupoch pôsobí raž ako sanitárny prerušovač (ozdravuje pôdu od choroboplodných zárodkov). Znesie aj pestovanie po sebe.
Aj jačmeň siaty ozimný sa vyznačuje vyššou tolerantnosťou k predplodine. Možno ho pestovať po pšenici letnej ako druhú obilninu. Nakoľko sa seje skoro na jeseň, všetky predplodiny musia byť včas pozberané. Na dobré predplodiny ako sú okopaniny, kapusta repková, ďatelinoviny reaguje zvýšením úrody. V ostatných pestovateľských ročníkoch sme vplyvom teplých jesenných a zimných mesiacov zaznamenali pri skorých sejbách vysoký výskyt viróz, ktoré na jar značne zdecimovali plochy ozimných jačmeňov. Pôda v tomto pestovateľskom ročníku môže byť na viacerých lokalitách veľmi preschnutá. Naopak dobré výsledky sa dosiahli pri neskorých sejbách až v mesiaci november.
Tritikále ako medzidruhový kríženec pšenice a raže, potrebuje na dosiahnutie vysokých úrod dobré predplodiny ako sú ďatelinoviny, strukoviny a okopaniny, ale v porovnaní so pšenicou sú jeho nároky nižšie.
Príprava pôdy pre ozimné obilniny
Základnou požiadavkou správneho obrábania pôdy je dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršej príprave pôdy primeraným utlačením oráčiny najmä v suchom období. Po tohoročnom suchom a horúcom lete, ak sa počasie výraznejšie nezmení bude na niektorých pôdach predsejbová príprava pre oziminy a najmä ozimnú repku olejku „skúškou majstrovstva“ praktického agronóma.
Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí od predplodiny, od zaburinenia a stavu pôdy. Po zrnovinách je dôležitá podmietka, ktorú treba spraviť hneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (0,10 – 0,12 m), vo vlhších oblastiach plytšie (0,06 – 0,08 m) s následným ošetrením (bránami za vlhka a valcami za sucha) vyprovokujeme vzchádzanie burín a výmrvu, ktoré neskôr mechanicky zničíme pri predsejbovej príprave. Najneskôr štyri týždne pred sejbou sa pri klasických technológiách má vykonať orba do hĺbky 18 – 20 centimetrov.
Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako štyri týždne, zlučuje sa podmietka s orbou, ktorú robíme plytko do 15 centimetrov. Po zbere kukurice hlavne vo vlhšom počasí sa vytvárajú na pôde koľaje. Keďže porasty kukurice sú po tohoročnom suchom a horúcom lete výrazne zdecimované (bude málo pozberových zvyškov), treba sa podľa situácie rozhodnúť do akej hĺbky pod oziminy pripravovať pôdu. V normálnych ročníkoch pri klasických technológiách používame strednú orbu viacradličnými pluhmi do hĺbky 20 – 24 centimetrov.
Po neskoro zberaných okopaninách, povrch pôdy plytko obrobíme tanierovým náradím do hĺbky 10 – 12 centimetrov, urovnáme v jednom slede agregovaným náradím a tak pripravíme pôdu k sejbe. Po týchto predplodinách sa často využíva minimálne obrábanie pôdy alebo sejba do neobrobenej pôdy. Tento spôsob je možné uplatniť len za určitých podmienok. Pôda nesmie byť zaburinená, má disponovať dostatočnou zásobou živín a byť bez kameňov. Nevhodné sú tiež pôdy ťažké a zhutnené.
Založenie porastu ozimných obilnín
Optimálny termín sejby ozimných obilnín závisí od odrody, nadmorskej výšky, teploty a vlhkosti pôdy. Najvhodnejší termín pre sejbu pšenice letnej formy ozimnej má umožniť rastlinám vytvoriť do zimy dve – tri odnože.
Optimálny termín sejby všetkých ozimných obilnín rozhoduje o prezimovaní rastlín, zdravotnom stave a úrode. Podmienkou dobrého prezimovania je, aby rastliny do zimy dobre zakorenili a odnožili. Je veľmi dôležité dodržať hĺbku sejby. Plytká sejba je škodlivá zvlášť na ľahkých pôdach, lebo môže zapríčiniť nedostatočný kontakt zrna s pôdnou vlhkosťou. Plytké založenie odnožovacieho uzla prináša zvýšené nebezpečenstvo vymrznutia. Naopak raž siata neznáša hlbokú sejbu. V praxi sa používa pri sejbe obilnín šírka riadkov 75 – 125 milimetrov. Pri zakladaní porastov je z hľadiska prístupu mechanizmov na ošetrenie počas vegetácie, ak nevyužívame navigáciu, možné vytvoriť koľajové riadky.
Výživa a hnojenie ozimných obilnín
Relatívne dlhému vegetačnému obdobiu ozimných obilnín zodpovedajú aj nároky na živiny a hlavne dusík. Príjem živín v jesenných mesiacoch je nízky, vrcholí pred klasením a v období mliečnej zrelosti. Celkovú dávku dusíka pri hnojení pšenice je potrebné rozdeliť na základnú, regeneračnú, produkčnú, prípadne kvalitatívnu dávku. Základnú dávku dusíka je možné po vhodných predplodinách vynechať. Základná dávka dusíka by nemala prekročiť 1/5 z celkovej dávky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Dobrý deň, chcem sa opytat: ked mam pole na ktorom bola ozimna pšenica a teraz tam chcem dat ozimny jačmen, po žatve som pôdu prebehol tanierovym naradim, teraz po case sa pole trocha zazelenalo, staci pred sejbou urobit este raz podmietku tanierovym naradim (hlbka cca 15 cm) a nasledne upraviť bránami a posiať?
Za skorú odpoveď ďakujem.