Väčšina rastlín vyžaduje pre svoj optimálny rast a vývoj hlavne neutrálnu pôdnu reakciu, t. j. v rozmedzí pH 6,5 – 7,2 s väčšou či menšou toleranciou rastlín presahujúcou tieto krajné hodnoty o 0,4 pH. Vápnenie je efektívna a dominantná metóda zvýšenia pH pôdy a zníženia kyslosti a s ňou súvisiacich obmedzení, ktoré bránia zvýšeniu úrod jednotlivých druhov pestovaných plodín. Zmena pôdnej reakcie vyvolaná vápnením, je len jedným z článkov pôsobenia vápenatých hnojív na pôdy.
Všestranný vápnik
V rastlinnej výrobe sa vápnik a vápnenie uplatňujú mnohostranne svojim nepriamym pôsobením a plnia množstvo agronomicky a ekologicky dôležitých funkcií, najmä pôsobením na pôdu a jej vlastnosti. Je potrebné zdôrazniť, že hnojením vápenatými hnojivami dodávame do pôdy aj dôležitú živinu pre rastliny - vápnik.
Pôdne pH je miera kyslosti alebo zásaditosti pôdy a je definovaná ako záporný logaritmus koncentrácie vodíkových [H+] iónov. Pôdne pH je hlavnou charakteristikou v rámci chemických vlastností pôdy, pretože určuje mnoho chemických procesov. Je to faktor určujúci stav úrodnosti pôd a jeho úroveň resp. hladina determinuje dostupnosť väčšiny esenciálnych prvkov pre rastliny a ich následný rast. Napríklad pri nízkych hodnotách pH sa do rozpustnej formy dostávajú hliník a železo, ktoré reagujú s rozpustnými zlúčeninami fosforu za vzniku ťažko rozpustných fosforečnanov hliníka a železa, čím sa takto viazaný fosfor stáva neprípustným pre rastliny. Najintenzívnejšie prebiehajú tieto chemické reakcie v pôde s hodnotou pH pod 5,0. Úpravou pôdnej reakcie vápnením sa upravujú podmienky pre lepší príjem fosforu rastlinami. Z hľadiska primeranej rozpustnosti fosforečnanov by sa mala hodnota udržiavať medzi pH 6,0 – 7,0. Významný je vplyv hodnoty pH na prijateľnosť mikroelementov. Okrem molybdénu, prístupnosť mikroelementov sa zvyšuje so znižovaním hodnoty pH. Úpravou pH vápnením sa toxické účinky znížením ich rozpustnosti eliminujú.
Pôdna reakcia ovplyvňuje aj fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy ako sorpčnú kapacitu, katiónovú a aniónovú výmennú kapacitu, má nepriamy vplyv na pôdne charakteristiky ako je vlhkosť a teplota. Celý systém biochemických reakcií v systéme pôda – rastlina regulovaných enzýmami je pod kontrolou pH. Vhodné pH pôsobí priaznivo na výskyt a aktivitu mikroorganizmov, mineralizáciu a transformáciu primárnej organickej hmoty, tvorbu kvalitného humusu a tým i na rast koreňov a celkovo lepšie podmienky pre rastliny. Tak napríklad optimálna pôdna reakcia je pre intenzívnu nitrifikáciu až pri pH nad 6,5, pre baktériu Azotobacter chroococcum pri pH 6,5 až 7,5, pre hrčkotvorné baktérie rodu Rhizobium pri pH 6,0 až 7,0. Z hľadiska ekologického i zdravotného je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri vyšších hodnotách pH je väčšinou nižšia rozpustnosť a tým aj pohyblivosť a prijateľnosť ťažkých kovov takže je obmedzený ich prienik do potravového reťazca.
Optimálna reakcia pôdy závisí od viacerých faktorov, ale v našich podmienkach je rozhodujúci pôdny druh (zrnitosť) a kultúra (tab. 1).
Tab. 1 Optimálna hodnota výmennej pôdnej reakcie v závislosti od pôdneho druhu a pestovanej kultúry (Vaněk et al., 1999)
| Pôdny druh |
Kultúra |
|
|
Orná pôda |
Trvalé trávne porasty |
|
| piesočnatá |
5,5 |
5,0 |
| hlinitopiesočnatá |
6,0 |
5,0 |
| piesočnatohlinitá |
6,5 |
5,2 |
| hlinitá až íl |
7,0 |
5,5 |
Optimálna pôdna reakcia
Cieľom vápnenia je teda dosiahnuť a udržať približne optimálnu hodnotu pôdnej reakcie. Predmetom vápnenia je v prvom rade pôda. Vápenaté hnojivá sú alkalicky pôsobiace látky. Oxidové formy na rozdiel od uhličitanových sú chemicky reaktívnejšie, pri kontakte s vodou sa menia na hydroxidy, ktoré neutralizujú organické i anorganické kyseliny a vápnik po disociácii Ca(OH)2 sa vymieňa za H+ ióny sorpčného komplexu.
Na jemnozrnné pôdy (ílovité) a pôdy obsahujúce väčšie množstvo organických látok sa aplikujú väčšie dávky vápenatých hmôt. Pri vápnení ľahkých pôd je cieľová hodnota pH 6,0, stredne ťažkých pôd 6,5 a ťažkých pôd 6,8.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
