Od zákazu neonikotinoidov nie je možné moriť osivo repky proti živočíšnym škodcom, zostávajú teda len foliárne postreky, ktoré sú náročné na čas a treba ich často opakovať. Proti chorobám repky, ktoré sa šíria z pôdy je ešte obmedzená možnosť morenia do 31. januára 2016. Proti najvážnejšej chorobe repky - bielej hnilobe máme možnosť ozdravenia pôdy biologickým prípravkom.
signalizačná správa
Ak bude počasie s častým výskytom zrážok, môže repka trpieť pri vzchádzaní padaním klíčiacich rastlín. Toto ochorenie je vyvolané množstvom pôdnych patogénov, z nich sú najrozšírenejšie Olpidium brassicae, Pythium debaryanum a Rhizoctonia solani. Rozvoj podporuje chlad a dážď, vyššia hustota porastu a nedostatok svetla. Vzchádzajúce rastlinky sú zaškrcované a hynú. Morenie osiva prípravkom proti chorobám vzchádzajúcich rastlín na báze carboxin+thiram je povolené do 31. januára 2016. Odstraňuje riziko napadnutia repky patogénmi z pôdy, nechráni však proti hnedej bakterióze (Xantomonas campestris), ktorá prežíva tiež v pôde na napadnutých odumretých zvyškoch repky alebo hlúbovín. Choroba sa prejavuje na klíčiacich rastlinkách ich presvetlením, neskôr hnednutím až černaním žilnatiny listov a cievnych zväzkov stonky a vylučovaním slizovitej tekutiny na ich priereze. Najvýznamnejším spôsobom prevencie výskytu tejto bakteriózy teda zostáva striedanie plodín. Ďalšou obávanou bakteriózou je nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Šíri sa z pôdy, z napadnutých zvyškov repky alebo hlúbovín a prejavuje sa zaostávaním v raste, žltnutím a deformáciou rastlín. Dá sa ľahko diagnostikovať po vytrhnutí rastlín z pôdy, ak sú na koreňoch nádory rôznej veľkosti a tvaru, na priereze sú biele. Neskôr stmavnú, zvráskavejú a rozpadnú sa. Tieto nádory sú príčinou nedostatočného zásobovania rastliny výživou. Baktérie prežívajú v kyslej pôde, preto je dôležité vápniť pôdy a na pozemkoch s výskytom baktérií nepestovať rastliny z čeľade kapustovitých najmenej šesť rokov.
Treba ešte spomenúť ďalšiu významnú chorobu, ktorá prežíva v pôde v podobe sklerócií a spôsobuje najväčšie straty pri pestovaní repky a slnečnice. Je to biela hniloba repky (Sclerotinia sclerotiorum). Neprejavuje sa na vzchádzajúcej repke, ani ju bezprostredne pri vzchádzaní neohrozuje, treba si však uvedomiť, že ak chceme obmedziť výskyt tejto choroby, je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Aby boli úspešne zlikvidované sklerócia bielej hniloby je potrebné aplikovať prípravok do pôdy v predstihu 3 - 4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na bielu hnilobu. Znamená to, že teraz na jeseň aplikujte prípravok na pozemky zamorené skleróciami, na ktoré pôjde na jar slnečnica, fazuľa alebo jarná repka. Najlepšie je nepestovať na takýchto pozemkoch náchylné plodiny najmenej tri roky.
Od štádia klíčnych listov môže napádať repku aj pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Na listoch sa prejavuje svetlými škvrnami nepravidelného tvaru, ktoré sú na spodnej strane pokryté sivobielym povlakom mycélia. Pri silnom napadnutí môžu rastlinky odumrieť. Šíri sa z napadnutých zvyškov rastlín, ktoré nie sú dostatočne hlboko zaorané. K infekcii je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá býva v prehustených porastoch a tiež nedostatočná výživa rastlín. Morenie osiva nemá žiadny vplyv na napadnutie touto chorobou, dá sa jej zabrániť len správnou agrotechnikou. Nie sú proti nej autorizované ani fungicídy na foliárnu aplikáciu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
