Ani v roku 2014 nedošlo k žiaducej stabilizácii nášho agropotravinárskeho sektoru; ba práve naopak, naďalej klesá objem domácej produkcie, klesajú ceny poľnohospodárskych produktov. Zastúpenie potravín, vyrobených na Slovensku, v obchodných systémoch je veľmi nízke, a v niektorých prípadoch nedosahuje ani 30 percent.
(môj názor)
Podnikatelia, hospodáriaci na pôde, pokračujú vo vynútených úsporách na vkladoch do pôdy - nielen do hnojív, pesticídov a kŕmnych zmesí, ale aj do nákladov na prácu, a naďalej klesajú počty hospodárskych zvierat; najviac ošípaných, ale aj stavy hovädzieho dobytka.
Na vlastnej koži
Naši pestovatelia sa na vlastnej koži presvedčili, že v prípade dobrej úrody ani prístup na spoločný trh im automaticky nezaručuje výhodný odbyt. Nákupné ceny poľnohospodárskych komodít klesli; v niektorých prípadoch až o desiatky percent. Ceny nákladových položiek, ako nafta a stroje, dosiahli takú úroveň, ktorá bola pred 30-timi rokmi nemysliteľná; zato ceny poľnohospodárskych produktov stúpli v rovnakom období len mierne. Pritom poľnohospodár sa sťažuje, že cena pšenice 160 eur za tonu je veľmi málo. Pekár sa sťažuje, že 30 centov za žemľu je príliš málo, a spokojný nie je ani spotrebiteľ.
V poľnohospodárstve bol za rok 2014 dosiahnutý kladný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 80,81 mil. eur; na tomto mieste však musím poznamenať, že bez dotácií by bol sektor vysoko stratový.
Výsledok hospodárenia ovplyvnili viaceré faktory:
*nárast tržieb z predaja vlastných výrobkov (4,6 percenta), pri rýchlejšej dynamike rastu rastlinných (nárast o 6,3 percenta) ako živočíšnych výrobkov (pokles o 0,24 percenta);
*vyššia naturálna produkcia obilnín (nárast o 35,6 percenta);
*nižšia naturálna produkcia rozhodujúcich skupín jatočných zvierat, a to hovädzieho dobytka (pokles o 0,8 percenta) a ošípaných (pokles o 3,7 percenta);
*to všetko súviselo s poklesom počtu zamestnancov, aj keď bol miernejší ako v predchádzajúcich rokoch.
Čo sme podporovali?
V rámci pripomienkovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014 - 2020 sme ako Agrárna komora Slovenska mali možnosť vyjadriť sa k podporným systémom a sledovať, ako sa schémy implementujú jednotlivými členským štátmi.
Podporovali sme návrh rezortu na presun 18,276 percentafinančných prostriedkov z II. piliera do I. piliera na podporu priamych platieb.
Pre veľkých poberateľov priamych platieb (nad 150 tis. eur na žiadateľa) ukladá nová SPP krátiť základnú platbu minimálne o 5 percent. Tomuto kráteniu sa dalo čiastočne, respektíve úplne vyhnúť dvomi spôsobmi.
Prvou možnosťou bolo zavedenie tzv. redistributívnej platby. Druhou možnosťou bola alternatíva odpočítania miezd z poľnohospodárskej činnosti zo základnej platby ešte pred jej redukciou. Túto možnosť využilo celkovo 9 členských štátov - avšak okrem Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že v decembri 2012 sme tichou manifestáciou vyjadrili náš názor na zavedenie tejto alternatívy, nebola uplatnená.
Pozitívne oceňujem skutočnosť, že Program rozvoja vidieka na roky 2014 - 2020 bol pre Slovenskú republiku prijatý v rámci EÚ medzi prvými, už v marci 2015.
V nasledujúcom období, pri navrhovaní opatrení, respektíve pri hľadaní nástrojov na zabezpečenie výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva a jeho konkurencieschopnosti na jednotnom trhu EÚ bude potrebné:
* aplikovať Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 - 2020 v záväznosti na Program rozvoja vidieka SR;
* v rámci štátnej pomoci hľadať mechanizmy a alternatívne riešenia na podporu živočíšnej výroby, a to v maximálnej možnej miere, s cieľom dosiahnuť stabilizáciu stavov hospodárskych zvierat a zvýšenie úžitkovosti živočíšnej výroby, hlavne ošípaných.
Skôr neodporúčame návrh na zníženie DPH u piatich základných potravinárskych .výrobkov, pretože zníženie nepocíti prvovýrobca a ani spotrebiteľ, pre ktorých hlavne sa DPH navrhuje upraviť, a efekt sa stratí na pultoch obchodov.
V nedávnej minulosti veľmi dobre fungoval systém so zníženou 6-percentnou DPH na všetky poľnohospodárske výrobky na tzv. predaj z dvora - priamy predaj od výrobcu konečnému spotrebiteľovi, ktoré v rámci EÚ v niektorých štátoch funguje, a mohol by aj u nás, len to treba notifikovať.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
