Obrábaním pôdy v rastlinnej výrobe sledujeme niekoľko významných cieľov. Prvým je zapracovanie pozberových zvyškov a aplikovaných hnojív, ďalším by malo byť odstránenie stôp po predchádzajúcich prejazdoch techniky a tým vykonanie aspoň čiastočného zásahu na obnovenie prípadne poškodenej štruktúry pôdy a základným cieľom by mala byť príprava vhodného osivového lôžka pre následne pestovanú plodinu.
Z aktuálnej ponuky techniky, ako aj na základe aktuálnych poznatkov praxe je zrejmé že sa v súvislosti s dosiahnutím vyššie uvedených cieľov obrábania pôdy aj naďalej budeme stretávať s paralelným rozvíjaním dvoch v praxi zaužívaných technológií obrábania pôdy, a to tak tzv. „orbovej“ (konvenčnej), ako aj „bezorbovej“. Premýšľanie typu „úplne bez pluhu, alebo len s pluhom“ často totiž v praxi niektorých podnikov neviedlo k očakávanému efektu a flexibilný spôsob obrábania pôdy, vychádzajúci z kombinácie oboch technológií, sa v súčasnosti ukazuje ako najvhodnejší. Okrem vyššie vymenovaných cieľov totiž pri obrábaní pôdy narážame aj na rôzne ďalšie, často protichodné požiadavky. Zvolená pracovná operácia v rámci technológie obrábania pôdy by mala zabezpečiť vysokú výkonnosť pri nízkej energetickej náročnosti. Správne zvolený systém obrábania pôdy by mal byť zároveň aj univerzálny a pritom efektívny pre vytváranie predpokladov pre vysoké úrody následne pestovaných plodín, pritom by intenzita pestovania nemala ísť na úkor dlhodobej udržateľnosti. Veľmi dôležitou súčasťou všetkých obrábacích zásahov by mala byť aj regulácia populácie burín, škodlivých organizmov a pôvodcov chorôb.
Celý článok v RN č. 39
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
