Azda najznámejšou burinou z bývalej kategórie druhov vnútornej karantény je iva voškovníkovitá Iva xanthiifolia Nutt., nepríjemná rastlina z početnej čeľade astrovitých. Na miestach hromadného výskytu, rovnako ako na miestach, kde sa ledva stihla udomácniť a namnožiť, je vysoko obávanou burinou. Vyznačuje sa ohromnou konkurenčnou schopnosťou, ktorou prekonáva množstvo plodín i burinných druhov.
Pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky. Zhodou okolností sa aj v Európe rozšírila z jej západného pobrežia, i keď na Slovensko zrejme zároveň došla aj v smere od východu. S rozdielnym pôvodom sa zvykne spájať i rozdielna plodnosť a následne šírenie sa Českej a Slovenskej populácie ivy voškovníkovitej. Prozaickejší dôvod rozdielnej fertility môže spočívať v teplotne vyhovujúcejších podmienkach nížin južného Slovenska, čo tu podporuje aj menší výskyt ivy voškovníkovitej v severných oblastiach. Preferuje teplý až mierne teplý región a živinami i organickou hmotou dobre zásobené pôdy.
Charakteristika rastliny
Ide o jednoročnú sivozelenú rastlinu s priamou, jednoduchou alebo rozkonárenou byľou. Stonka je v spodnej časti zvyčajne lysá, v hornej časti je roztrúsene chlpatá. Iva voškovníkovitá dorastá od niekoľkých decimetrov až po štvormetrovú výšku. Drevnatejúca byľ statných jedincov je popri bežnej škodlivosti burín nežiaducim prvkom sťaženej práce zberacích strojov. Široko vajcovité až srdcovité, na rube sivasté listy, sú dlho stopkaté, na okrajoch sú hrubo a nepravidelne zúbkaté. Na líci sú listy drsné, na dotyk hmatom prstami rúk sú o poznanie menej drsnejšie ako listy voškovníka. Listy sú protistojné. Súkvetím ivy voškovníkovitej sú drobné úbory zoskupené do klasov, alebo metlín, zákrov je tvorený desiatimi obrátene vajcovitými listeňmi, jazykovité kvety samičie s korunou 2,5 mm dlhou, rúrkovité kvety sú obojpohlavné s korunou iba 0,5 mm dlhou. Na jedinej rastline môže dozrieť až vyše sto tisíc drobných a tvrdých nažiek.
Jednoročná burina
Iva voškovníkovitá je jednoročnou burinou, s ktorej zaradením do skupiny podľa životného cyklu sa objavili určité nezrovnalosti. Nažky klíčia a klíčence vzchádzajú od polovice marca do júna, pri minimálnej teplote 6 - 10 °C. Vďaka tomu je zaraďovaná ku skupine skorých jarných burín, ktorých životný cyklus vystihuje forma T3. Druhy tejto skupiny ukončujú svoj vývin dozretím semien už začiatkom či najneskôr do polovice leta a ich výskyt je typický napr. v jarných obilninách. K hromadnému klíčeniu a vzchádzaniu ivy voškovníkovitej dochádza o čosi neskôr, najmä v apríli. Podobne, zvyčajne neskôr, dozrievajú i nažky a to koncom leta až začiatkom jesene. Životný cyklus takýchto druhov vystihuje forma T4, ide o letné buriny, ktorých výskyt je typický skôr pre okopaniny. Iva voškovníkovitá sa vyskytuje hlavne v cukrovej repe, kukurici a slnečnici. Jeden z kľúčov úspešnej likvidácie tejto buriny zrejme spočíva vo využití poznatkov o osobitostiach spojených s klíčením.
Ochrana porastov
Z účinných látok herbicídov je citlivá na 2,4-D, MCPA, isoxaflutole, triflusulfuron, dicambu, bromoxynil, chlormesulon, bentazone, clopyralid a tiež na niektoré ďalšie prípravky vrátane kombinačných. V obilninách, vrátane jarín, spôsobuje starosti hlavne za predpokladu nekompletných porastov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
