Pôvodná rastlina v Severnej Amerike, v USA a južnej Kanade, druhotne v južnej a strednej Amerike, Európe, Afrike, Ázii, Austrálii, Novom Zélande. Na Slovensku a v Čechách rastie v teplých oblastiach nížin a pahorkatín. V Európe sa ambrózia palinolistá objavila až na sklonku 19. storočia.
Pre podobnosť a morfologicky rozmanitý tvar listov sa ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) môže u nás zameniť za palinu obyčajnú. Ambrózia má zelerovitú arómu a chlpatú až huňatú byľ, palina má hladkú byľ a chryzantémovú vôňu.
Vyskytuje sa na poliach, v okolí obcí, popri železniciach, vytvára lemy pozdĺž ciest. Stonka je priama, nevetvená alebo až bohato vetvená, na priereze tupo štvorhranná alebo okrúhla, chlpatá alebo plstnatá. Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, v obryse vajcovité až kopijovité, jednoducho až trikrát perovitostrihané a chlpaté. Koreň je kolovitý a siaha do značnej hĺbky. Ambrózia je jednoročná, jednodomá rastlina s jednopohlavnými úbormi. Samčie úbory môžu obsahovať do 200 kvetov žltej farby. Samičie úbory sú jednokveté, rastúce v pazuchách horných listov. Plodom je nažka svetlohnedej farby s 2 milimetrovým ostňom. Kvitne od augusta do októbra. Rozmnožuje sa výhradne generatívne. Patrí medzi vetroopelivé rastliny. Každá jednotlivá rastlina je schopná vyprodukovať za rok 60.000 semien, ktoré dokážu prežiť 40 rokov. Proteíny obsiahnuté v peľových zrnách sú nebezpečné alergény.
Hlavné problémy spôsobuje v širokosiatych plodinách, ako je slnečnica a kukurica, prípadne v neskorších jarinách s pomalým počiatočným rastom ako je sója. Pri počte 10 kusov ambrózie palinolistej na meter štvorcový, škody na úrode slnečnice môžu dosiahnuť úroveň až 40 percent, pri kukurici 30 percent.
Ochrana porastov
Z účinných látok herbicídov je proti ambrózii palinolistej v pšenici použiteľných najmä množstvo sulfonylmočovín. V hustosiatych plodinách ani v repke ozimnej chemická ochrana voči ambrózii palinolistej však väčšinou nie je nutná, na rozdiel od okopanín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
