Ozimné obilniny vzchádzajú alebo sú vzídené. Presné pozorovania náletu vošky čremchovej do sacích pascí upresňujú vrchol jej náletu v 42.týždni. Predpokladá sa nálet 2000 až 5000 vošiek denne. Vznik epidémie žltej zakrpatenosti jačmeňa je pravdepodobný najmä v chladných a vlhkých oblastiach, ktoré urýchľujú rast tráv a obilnín podobne ako aj reprodukciu a migráciu vošiek. Osivo ozimín morené insekticídnymi moridlami zaručuje ochranu porastov proti prenášačom viróz v prvých fázach rastu.
signalizačná správa
Vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa
Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa Barley yellow dwarf virus (BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň. Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž. Odporúčam sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15°C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červeno-fialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Na jar napadnuté rastliny silne odnožujú, koreňová sústava sa oslabí a klasy sa nevyvinú alebo sú hluché. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť letné medziplodiny, alebo strniskové medziplodiny, strukovinoobilné miešanky, alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle pomnoženie vošiek. Tento rok bol však nepriaznivý aj pre rast týchto plodín.
Rovnako výskyt cikádky burinovej, ktorá prenáša cicaním na listoch vírus zakrpatenosti pšenice Wheat dwarf virus (WDV) na výdrve pšenice bol redukovaný tým, že prakticky v lete výdrv obilnín nebol, nevzišiel kvôli suchu a vzchádzal až v repkách v septembri, kde bol podľa možnosti hneď likvidovaný. Cikádkam vyhovuje dlhé, teplé a suché leto a v rokoch s teplou jeseňou a neskorým nástupom zimy má až tri generácie do roka.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
