Cieľom prednášok zimného seminára spoločnosti KWS Semena, s.r.o., ktorý sa uskutočnil 24. novembra už tradične v priestoroch historického kaštieľa v Mojmírovciach, pod tematickým názvom „Kukurica v praxi“, bolo sprostredkovať informácie, zamerané na využitie energie zo silážnej kukurice hovädzím dobytkom, najrozšírenejšie choroby kukurice, či pohľad na pásové obrábanie pôdy „STRIP TILL“" v podmienkach Slovenska. Pre nasledujúcu sezónu predstavila spoločnosť KWS osvedčené a nové hybridy kukurice, odrody repky, ciroku a cukrovej repy.
„Podmienky sucha a extrémnych teplôt, ktoré panovali v tomto roku, pestovateľov kukurice vytrápili a postavili pred množstvo problémov,“ povedal na úvod odborného seminára Ing. Ivan Dzubák, konateľ spoločnosti KWS Semena, s.r.o. a k činnosti spoločnosti uviedol: „Spoločnosť KWS sa venuje mnohým dôležitým plodinám, ako sú obilniny, repka ozimná a jarná, obnovili sme program šľachtenia slnečnice, ale kľúčovými plodinami sú kukurica a cukrová repa. Momentálne máme za sebou zber kukurice na zrno, výsledky nie sú najpriaznivejšie a to z pohľadu veľmi suchého roka, na ktoré doplatili jariny, predovšetkým kukurica.“
Kukurica – zdroj energie
„Energia a jej využitie najmä u prežúvavcov je problematika, ktorá má veľmi veľa nuansov,“ uviedol MVDr. Tomáš Mitrík, PhD., nezávislý odborný poradca a dodal: „Pestovatelia kukurice musia hľadať rezervy, ktoré majú k dispozícii a premeniť ich vo svoj prospech v praxi. Ide o využitie genetického potenciálu hybridov kukurice v konkrétnych podmienkach prostredia, zvládnutá výroba samotnej siláže, odpovedajúci manažment kŕmenia dotiahnutý až po kravský bachor v takej kvalite, ktorá sa prejaví v očakávanej a efektívnej úžitkovosti.“
Neutrálne detergentná vláknina
Kvalitu z hľadiska živinového zloženia „zhodnotia“ na prvom mieste bachorové mikroorganizmy a následne aj krava. Podľa T. Mitríka, kľúčovým parametrom pre hodnotenie živinovej kvality kukuričnej siláže je neutrálne detergentná vláknina (NDV) t. j. bunkové steny (celulóza, hemicelulóza a lignín), teda to, čo má najväčšiu objemovosť a najnižšiu špecifickú hmotnosť. Každá zložka vlákninového komplexu má inú stráviteľnosť, využiteľnosť a teda aj iný význam vo výžive zvierat. Vzhľadom k rôznemu charakteru týchto zložiek, je potrebné poznať ich správne pomery a limity, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie správnej výživy prežúvavcov.
Krava môže v priemere prijať NDV okolo 1,2 percenta svojej živej hmotnosti, t. j. u 600 kg kravy je to 7,0 – 7,2 kg NDV. Preto jeden z prvých ukazovateľov, po obsahu sušiny na rozbore kukuričnej siláže, by mal byť tento parameter. Neutrálne detergentná vláknina predstavuje zásadný limit pre príjem sušiny. Čím je koncentrácia NDV v krmive vyššia, tým menej sušiny môže krava prijať a toto v spojitosti s obsahom ostatných živín vytvára živinovú základňu nielen pre záchovnú potrebu živín, ale aj pre produkciu mlieka (produkčný mliekový potenciál).
NDV a rozpustné živiny
„Každá krmovina, ktorá vstupuje do reťazca kŕmenia hovädzieho dobytka, je primárnym limitom ďalšej efektívnosti. Základným limitom príjmu živín je objem/objemovosť krmiva.“ Na príklade ôsmich vzoriek rôznych krmív, vysušených a pomletých na častice menšie ako 1milimeter a navážených po 20 gramov do rovnakých kadiniek bola prakticky ilustrovaná objemovosť krmív vo vzťahu ku koncentrácii NDV v ich sušine. Silážované kukuričné zrno - 20 gramov s koncentráciou 16,8% NDV v sušine zaberá objem necelých 50 mililitrov. Avšak 20 gramov prestárnutého cirokového porastu s koncentráciou 85 percent NDV v sušine zaberá objem až 150 mililitrov. „To znamená, že koncentrácia NDV zásadne podmieňuje fyzický objem,“ uviedol T. Mitrík. Na ďalšom praktickom príklade boli ilustrované dopady objemovosti: porovnanie sena, ktoré má 60 percent NDV so senom, ktoré má 40 percent NDV. Stráviteľnosť vlákniny je vyššia v druhom prípade (pri obsahu 40 percent NDV). V praxi to znamená, že 600 kg krava je schopná prijať v jednom i druhom prípade 7,2 kg NDV, čo znamená, že v prvom prípade prijíma 12 kg sušiny a v druhom prípade až 18 kg sušiny. V prípade mladšieho sena so 40 percentnou NDV to znamená, že 600 gramov z 1kg sušiny je tvorených koncentrovanými živinami (bielkoviny, cukry, škroby, tuky, minerálne látky) bunkového obsahu, ktoré sú hľadiska analýzy NDV rozpustné. V prípade staršieho sena 1 kg sušiny obsahuje len 400 gramov koncentrovaných živín, takže krava prijíma 4800 gramov rozpustných živín (plus má mechanicky plný bachor vlákniny). Na druhej strane prijíma až 18 kg sušiny, v ktorých sa nachádza až o 6 kg viac rozpustnej sušiny. Je dôležité pamätať na to, že v obidvoch prípadoch prijíma vždy 7,2 kg vlákniny.
„Toto je akcelátor – nižší obsah neutrálne detergentnej vlákniny znamená, že prežúvavec má k dispozícii viac rozpustných živín, ktoré sú koncentrovanejšie a produkčnejšie. Čo sa týka energetického príjmu, v prípade 40 percentnej koncentrácie NDV v sušine, krava prijíma o 100 percent viac energie t. j. 125 MJ NEL na deň a pri 60 percentnom podiele NDV len 61 MJ NEL,“ zhodnotil a zdôraznil T. Mitrík.
Aj keď NDV môže pri vyššej koncentrácii negatívne ovplyvňovať príjem sušiny, je fyziologicky nevyhnutná pre funkčnosť predžalúdkov, aktivitu prežúvania a jej stráviteľnosť ovplyvňuje rýchlosť posunu krmiva z bachora do ďalších častí tráviaceho traktu zvierat. Rýchlejší posun krmiva lepšie stráveného krmiva z bachora do tenkého čreva zvyšuje celkový príjem živín na produkciu. Optimálne je, ak sa obsah NDV v sušine celkovej kŕmnej dávky prežúvavcov pohybuje medzi hodnotami 28 – 35 percent.
Vláknina v praxi
Koncentráciu živín a tým aj vlákniny v krmovinách môžeme poznať už na poli tým, že odoberáme a analyzujeme vzorky. Vyšší alebo nižší pomer NDV ale aj ostatných živín môžeme ovplyvniť termínom zberu ale aj výškou kosby. Vyššou kosbou dosiahneme nižší podiel stonky, teda menej bunkových stien a viacej škrobu (viac zrna), ale otázne je, aký energetický produkčný potenciál mlieka dokážeme vyrobiť z jedného hektára. Vegetačne mladšie objemové krmivá sú pre zvieratá a pre ich produkčnosť prirodzené a najvhodnejšie. Veľké rezervy sú v živinovej kvalite krmív, čo celkovo ovplyvňuje ekonomiku výroby v živočíšnej výrobe. Podmienky pestovania sa samozrejme prejavujú na kvalite pestovanej kukuričnej siláže.
Obsah sušiny a energetická hodnota kukuričnej siláže
Výsledky obsahu sušiny v silážnych kukuriciach vo vzťahu k termínu sú sledované za roky 2010 - 2015. Denný rozsah obsahu sušiny v roku 2015 sa hýbal približne okolo 7,5 percenta, v minulom roku to bolo 7 – 10 percent. V jednom aj druhom prípade je to vysoký rozptyl a medzi jednotlivými porastmi sú veľké rozdiely. Pestovateľ často čaká na vyšší obsah sušiny v kukurici preto, lebo chce mať lepšiu, výživnejšiu, respektíve zrelšiu silážnu kukuricu. V pokusoch s hybridmi kukurice aj v meraniach uskutočnených v bežných rozboroch kukuríc bolo vykonané na 2715 vzorkách porovnanie vzťahu medzi energetickou hodnotou kukuričnej siláže a obsahom sušiny. Preukázalo sa, že tieto dva parametre nie sú v prakticky v žiadnom vzťahu. Na prvom mieste potrebujeme dosiahnuť takú sušinu, aby nám neodtekali šťavy (environmentálna záťaž, straty živín) a to je podľa podmienok na urovni od 27 percent sušiny vyššie. O energetickej hodnote jednoznačne rozhoduje koncentrácia živín v sušine. Výnos energie, stráviteľnosť vlákniny, neutrálne detergentnej vlákniny a škrobu kulminovali v tomto roku na konci augusta a v prvej dekáde septembra. Výsledky z piateho ročníka pokusov s hybridmi silážnych kukuríc v Kočíne poukazujú, že osem rôznych hybridov v rovnakých pestovateľských podmienkach pestovaných rôznymi technológiami sejby, hustoty a vzájomnej kombinácie opätovne potvrdzujú, že je nevyhnutné zaoberať sa kukuricou omnoho dôkladnejšie ako doteraz. Energetický potenciál produkcie mlieka (EPMP) z 1 hektára dosiahol 24569± 4070 kg mlieka. No maximálny EPMP dosiahol až 33136kg mlieka a minimálny len 16430kg mlieka z jedného hektára. Tieto veľké rozdiely namerané v rovnakých podmienkach jednoznačne potvrdzujú, že tejto problematike sa musí výrobná prax venovať omnoho viac a omnoho intenzívnejšie.
Choroby kukurice – nová výzva v pestovateľských technológiách
Prof. Ing. Ľudovít Cagáň, CSc., SPU Nitra, sa vo svojom vstupe zameral na najznámejšie choroby kukurice: „Pri kukurici sa pestovatelia stretávajú s chorobami listov, šúľkov a stebla. Kukuricu napádajú predovšetkým hubové patogény, ale aj vírusy. Ich tlak na kukuricu sa mení s meniacimi podmienkami prostredia.“
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
