Na výrobu bioplynu sa používajú ako vstupné suroviny bioodpady, hospodárske hnojivá, alebo cielene pestované poľné plodiny. Pri anaeróbnom procese rozkladu organickej hmoty vzniká bioplyn a ostáva zvyšok fermentačného procesu – digestát (biokal). Digestát je tmavá, amorfná, heterogénna zmes suspendovaných a koloidných častíc s obsahom organických látok a minerálnych živín. Môžeme ho ďalej upravovať separáciou, čím vzniká separát – tuhá časť digestátu a fugát – oddelená kvapalná časť digestátu.
Využitie a aplikácia digestátu
Spôsob využitia digestátu závisí na jeho kvalite a od podmienok stanovišťa, kde má byť použitý. Základným parametrom pre priame použitie na pôdu a na hnojenie plodín je dobrý obsah sušiny, ktorý by nemal byť nižší ako 10 percent. Redšie digestáty treba separovať, alebo použiť pri výrobe kompostov. Digestáty s nízkou sušinou sa neodporúča aplikovať na pôdu, lebo obsahujú len minimum živín a upchávajú pôdne kapiláry. Podporujú tým procesy zhutňovania pôd pri prejazdoch ťažkej techniky po parceliach najmä pri nevhodnej vlhkosti. Vznikajú tak len zbytočné náklady s prepravou a aplikáciou „tzv. znečistenej vody“.
Digestát - vyhnitý biokal po výrobe bioplynu, ako netradičné organické hnojivo má špecifické účinky na pôdu a pestované plodiny. Môže sa dávkovať na pozberové zvyšky predplodiny pred základným obrábaním pôdy, alebo špeciálnymi strojmi (hadicovými aplikátormi) aj do porastov niektorých poľných plodín. Je vhodný na priame hnojenie plodín počas vegetácie (kukurica, repa, slnečnica, zemiaky), alebo pri výrobe kompostov. Použitím digestátu - biokalu po výrobe bioplynu na hnojenie poľných plodín uzatvárame vlastne kolobeh živín v poľnohospodárskom podniku pri znížených dávkach minerálnych hnojív. Kombinované hnojenie minerálnymi hnojivami a digestátom tiež zefektívňuje celkovú účinnosť hnojenia. Z praktického hľadiska je možné vyhnitý biokal využiť aj pri závlahe poľných plodín, pri výrobe kompostov a melioračných hmôt. Hnojenie poľnohospodárskych plodín vyhnitým biokalom je základným a v podstate najpoužívanejším spôsobom jeho využitia. Z hľadiska vplyvu na pôdu má rozhodujúci vplyv kvalita biokalu, veľkosť použitej dávky a doba aplikácie.
Zabrániť stratám na živinách
Digestát má spravidla nižšiu sušinu ako hnojovica (časť organických látok sa spotrebovala na tvorbu bioplynu) a preto je tekutejší. Musí byť preto ihneď zapracovávaný do pôdy, aby sa zabránilo stratám živín, najmä dusíka. Dobre sa do pôdy zahŕňa tanierovými, alebo radličkovými koncovkami aplikátorov. Ak sa aplikuje počas vegetácie hadicovými aplikátormi, menej znečisťuje pestované plodiny a rýchlejšie vsakuje do pôdy. Týmto spôsobom podstatne redukujeme aj zápach po aplikácii.
Dlhodobý pokus s biokalom
S cieľom zistiť exaktnými analytickými metódami vplyv rôznych dávok biokalu po kontinuálnej výrobe bioplynu na hydrofyzikálne, chemické a biologické parametre pôdy a na výživový režim pestovaných plodín, ich zdravotný stav a zaburinenosť, je od roku 2001 na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch založený poloprevádzkový pokus. Sú v ňom zaradené štyri plodiny (kukurica siata na siláž, repa cukrová, jačmeň siaty jarný, slnečnica ročná) pri piatich variantoch hnojenia (dve dávky biokalu pred a počas vegetácie, dve rôzne veľké dávky maštaľného hnoja ako druhá kontrola a nehnojený variant). Okrem už uvedených cieľov riešenia biologického projektu, je tiež zámerom hodnotiť vplyv digestátu, ako netradičného organického hnojiva, na výšku a kvalitu produkcie.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
