Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov, čím znižujú biologickú rozmanitosť. Podľa vyhlášky č.158/2014 ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bol zoznam inváznych druhov rastlín rozdelený do dvoch základných skupín: bylinné druhy a dreviny.
Pajaseň žliazkatý
Prirodzene rastie na severovýchode až východe Číny. U nás rastie najmä na južnom Slovensku, kde bol v päťdesiatych rokoch na Podunajsku umelo vysádzaný a rozšíril sa od Bratislavy až po Šamorín (miestami má až 50 percentné zastúpenie v lesných porastoch). Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa vyskytoval už aj v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Ide o veľmi rýchlo rastúcu drevinu, ktorá je schopná koreňmi aj listami alelopaticky pôsobiť na okolie a tým obmedzuje rast okolitej vegetácie, vylučuje hlavne ailanton, ktorý spôsobuje ťažkosti rastu približne sedemdesiatich druhov listnatých a ihličnatých stromov.
Pajaseň patrí medzi 40 najinváznejších drevín na svete. Najlepšie možné odstránenie, týchto mnohokrát nežiaducich drevín, je hlboký rez a následné potláčanie pňov herbicídmi.
Pajaseň žliazkatý je dvojdomý strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Kmeň má hladký. Koruna je široko vajcovitá, riedko rozvetvená. Listy po rozdrvení nepríjemne páchnu po myšine, lístky majú na báze žľazy, ktoré túto nepríjemnú arómu produkujú. Sú nepárno alebo párno zložené, 30 až 100 cm dlhé. Listy po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie.
Kvitne v júni a jeho peľ je silným alergénom. Plodom je pretiahnutá dvojkrídlová nažka, po dozretí sivohnedej farby, obvykle na strome zotrváva až do jari. Drevo stromu je tvrdé, ľahké, ohybné a dobre znáša sucho. Semená čoskoro strácajú klíčivosť, dokážu sa však do ďaleka rozšíriť vetrom alebo po vode. V prvom roku môžu semenáčiky dorásť do výšky až dva metre, začínajú plodiť v desiatom roku. V reakcii na poškodenie vytvára drevina intenzívne koreňové a pňové výmladky, je svetlomilná a neznáša zatienenie.
Pajaseň žliazkatý je veľmi odolný voči priemyselným emisiám a preto sa vysádzal ako rýchlo rastúca drevina do parkov miest, vetrolamov a vďaka svojej schopnosti rásť na pôdach vápnitých, nepestovaných aj podmáčaných sa vysádzal ako prvotná drevina po rekultivácii. Nedožíva sa však vysokého veku, len 30 - 50 rokov, v staršom veku mu zahnívajú korene, preto by sa stromy staršie ako 35 rokov mali preventívne rúbať, aby nedošlo k ich pádu.
Beztvarec krovinatý
Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. V 18. storočí bol dovezený do Anglicka. U nás sa nebezpečne rozširuje v okolí tokov riek a v lužných lesoch južného Slovenska od druhej polovice 19. storočia.
Používa sa na zazeleňovanie neplodných pôd a v záhradách ako okrasná rastlina. Je nenáročný na stanovište, preto sa používa na spevňovanie svahov a do parkov. U nás sa mu darí na suchších vresovitých pôdach a tiež v okolí vodných plôch.
Vytvára málo rozkonárený vzdušný ker, ktorý dorastá do výšky 1 - 4 metre, niekedy aj viac. Kôra je hladká, šedá až čiernosivá. Listy sú viacjarmové, až 30 centimetrov dlhé, majú 5 až 20 párov celookrajových vajcovitých lístkov. Súkvetia tvoria úzke a dlhé vzpriamené strapce s množstvom kvetov fialovej, zriedka bielej farby. Kvitne od mája do septembra, pričom býva často navštevovaný včelami ako medonosná rastlina. Plody sú malé nepukavé struky s obsahom 1 - 2 semien do veľkosti jedného centimetra. Celá rastlina je mierne jedovatá, listy a plody obsahujú isoflavonové rotenoidy (tefrosin, toxikarol, rotenon, amorfigenin) a chromenoflavon amorinin. V minulosti sa z neho získavalo modré farbivo (takzvané nepravé indigo – False Indigo), jeho obsah v rastline je však pomerne nízky, takže na priemyselné spracovanie nie je vhodný.
Ako som spomínala pestuje sa v záhradách a parkoch ako ozdobný ker a pretože dobre znáša priemyselné znečistenie a prašné ovzdušie, býva vysádzaný v okolí priemyselnych zón, cementární alebo na diaľniciach, kde sa mu darí aj ako súčasť stredného zeleného pásu. Vzhľadom k tomu, že má pevnú koreňovú sústavu, hodí sa aj k spevňovaniu rôznych eróziou ohrozených svahov a násypov. Beztvarec krovinatý má rád nevysychavé, ale tiež nie príliš mokré pôdy a slnečné stanovištia. Rozmnožuje sa ľahko semenami alebo drevitými rezkami, ktoré ľahko zakoreňujú. Práve jeho ľahké rozširovanie a nízke nároky na prostredie, sú dôvodom, že tento, inak pekný ker, bol zaradený medzi invázne dreviny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Myslím že ste zabudli na ďalšie invázne dreviny vyskytujúce sa na Slovensku:
http://www.chovatelahospodar.sk/clanok/invazne-dreviny-na-slovensku-73
Inváznych drevín sa je dosť ťažké zbaviť, keďže sa často rozmnožujú nielen semenami ale aj koreňmi.