Maličká obec, akých je na Slovensku mnoho – Mudroňovo, leží v Podunajskej nížine, na juhozápadnom výbežku Pohronskej pahorkatiny. Mierne zvlnený chotár s nadmorskou výškou 130 - 215 metrov, je v severnej časti lemovaný agátovými a dubovými lesmi. Z pôd sú tu zastúpené černozeme a hnedozeme s piesočnatým podkladom.
„Na pôde hospodárim už 15 rokov, vo firme, ktorú sme založili ako rodinnú, kde začínal najskôr môj otec,“ privítala nás na úvod sympatická Ľubica Šulcová vo svojom dome v Mudroňove, odkiaľ organizuje svoje podnikanie a pokračovala: „Mojim vstupom do firmy v roku 2000, sme na moje meno založili spoločnosť Ľubica Šulcová – AGRO –VALACH.“
Postupným priberaním pôdy v súčasnosti hospodári na 252 hektároch v piatich katastroch: Mudroňovo, Modrany, Krátke Kesy, Svätý Peter a Marcelová.
Náročné začiatky, ale s podporou
„Začínala som popri otcovi, ktorý mi radil a usmerňoval ma v mojich začiatkoch.“
„Potrebuješ aspoň päť rokov, kým sa naučíš, čo máš robiť,“ takto ma uviedol do reality a to napriek tomu, že mám poľnohospodárske vzdelanie. Faktom je, že po skončení Strednej odbornej školy v Piešťanoch som pracovala mimo tejto oblasti. Po pätnástich rokoch práce na pôde môžem konštatovať, že ma táto práca a všetko, čo s ňou súvisí napĺňa a baví.“
Zemiaky nikdy nesklamali
Na otázku, ktorá plodina, či plodiny sú v jej hospodárení ťažiskové, odpovedá: „Ja vždy hovorím, že zemiaky, aj keď ich pestujem na menšej výmere 17 – 19 hektárov, nikdy ma nesklamali.“
Z ostatných plodín pestuje jačmeň, pšenicu, repku a kukuricu.
Dôvod stability pestovanie zemiakov aj v horších rokoch je vybudovaná kvapková závlaha, ktorá zabezpečuje dostatok vody aj v podmienkach sucha.
„Máme tri veľmi hlboké studne - dve 50 metrové a jednu 70 metrovú, iný zdroj vody tu nie je,“ uviedla Ľ. Šulcová
Pod závlahou pestuje len zemiaky, pretože zdroje vody sú obmedzené. Zameriava sa na celý skorostný sortiment zemiakov. V tomto roku plánuje vysadiť desať odrôd.
„Každý rok sa snažím vyskúšať nové odrody, aj v tomto roku zaradím ďalšie dve. Porovnám si ich navzájom a ktoré sú z môjho pohľadu nevyhovujúce, prípadne prekonané, vylúčim z pestovania,“ vyjadrila sa k obmene sortimentu. Skoré odrody začína zberať už v polovici júna a tie neskoré zberá podľa podmienok roka niekedy začiatkom septembra, alebo aj koncom októbra. „Závisí to aj od odbytu a koľko sa urodí,“ konštatovala Ľ. Šulcová.
Sucho a nevhodné pôdy
Pôdy na ktorých hospodári sú väčšinou ľahké s piesočnatým podkladom, pri ich obrábaní sa vytvárajú pieskové kruhy, na ktorých rastliny z porastu vypadávajú. Navyše sa v posledných rokoch vyskytujú dlhé, horúce letá s teplotami cez 35°C, čoho dôsledkom je nadmerné prehrievanie pôd. Snaha nájsť riešenia, ktoré by obmedzili dopad sucha a extrémneho tepla na pestované plodiny, je preto na mieste.
„Môj prístup ako obmedziť vplyv sucha a vysokých teplôt na pestované plodiny je v spôsobe obrábania pôdy, v posunoch termínu sejby ozimných obilnín, ale aj jarín. Zimy sú teplé a v podstate ani počas tej poslednej sa nevyskytli trvalejšie mrazy. Pšenice mám naplno odnožené a ešte je len začiatok marca,“ hodnotí situáciu Ľ. Šulcová a dodáva: „Taktiež v prístupe hnojenia pôdy a výživy rastlín, zaradením hnojív na organickej báze, vidím možnosti podpory porastov v týchto podmienkach.“
Spracovanie pôdy
Čo sa týka pestovania jarín, uprednostňuje klasické obrábanie pôdy založenej na jeseň vykonanej orbe. V minulom roku vykonala orbu aj pod repku, kvôli burinám, výmrvu pšenice a prebytkom slamy, ktoré zaorala. Raz za tri roky uplatňuje podrývanie na rozrušenie podorničnej vrstvy a prevzdušnenie spodných vrstiev pôdy.
Výživa a hnojenie porastov
„Bonita „mudroňovských“ pôd je veľmi nízka (iba 4,6), keď chceme dostať úrodu, musíme intenzívne hnojiť. V rámci základného hnojenia aplikujem NPK v dávke 280 – 300 kg na hektár. Na repku aplikujem DASA a LAD, ostatné plodiny hnojím liadkami,“ uviedla Ľ. Šulcová.
Čo sa týka sortimentu pestovaných plodín, sladovnícky jačmeň pestuje skôr pre zachovanie pravidiel osevného postupu. V minulom roku dosiahla rekordnú úrodu jačmeňa, až 6,36 tony zrna z hektára, pritom, ako uviedla, porast pred zberom nevyzeral na takúto úrodu.
„Repku ozimnú pestujem na 60 až 70 hektároch. Je to pre mňa po zemiakoch druhá najlepšia plodina. V úrodách repky dosahujem pravidelne nadpriemerné úrody, v minulom roku 3,36 tony z hektára a v roku 2014 až 3,60 tony z hektára,“ hodnotí dosiahnuté úrody a k ďalším výsledkom dodáva: „Vlani som dosiahla priemernú úrodu pšenice na úrovni 6,7 tony zrna z hektára. Mala som parcelu aj s 8,6 tony zrna z hektára. Pritom to bola najneskôr zasiata pšenica a navyše po kukurici.“
Dosiahnuté rekordné úrody si vysvetľuje zrážkami, ktoré spadli vo vhodnom období a zvládnutým hnojením.
Výživa a hnojenie aj na prírodnej báze
„Na stimuláciu porastov pšenice som použila Algu 600 a predpokladám, že práve to, okrem počasia, napomohlo k dosiahnutiu tak vysokých úrod,“ uviedla Ľ. Šulcová a dodala: „Dosiahnuté výsledky sú o to prekvapivejšie, že tieto prípravky aplikujem na parcely, ktoré sú či už z pohľadu pôdy, alebo polohy najhoršie. Výsledkom bola úroda 6,7 tony zrna pšenice z hektára na tzv. „modranskej“ parcele, kde sme predtým nikdy takýto výsledok nedosiahli.“
Ako ďalej uviedla, v predminulom roku mala veľmi nevyrovnané porasty kukurice v dôsledku samotných piesčitých pôd a nepriaznivého priebehu počasia.
„Po aplikácii Algy 600 sa porasty kukurice vyrovnali a myslím, že na úrode to spravilo aj jednu tonu k dobru.“
Stimulácia repky
Do repky aplikovala Algreen, prírodný stimulátor s obsahom viacerých dôležitých minerálov. „Prvýkrát som aplikovala na časť porastov repky prípravok s obsahom kvapalného bóru -ProBoron, som zvedavá aký efekt to spolu s Algreenom prinesie,“ uviedla Ľ. Šulcová.
Do repky na 5,5 hektárovej parcele, na ktorej sa sialo neskoro až na konci prvej dekády septembra, sa rozhodla aplikovať RootMost - prírodný koreňový stimulátor na báze morských rias v dávke jeden liter na hektár. Porast repky aj vďaka teplej zime vyzerá veľmi dobre a vyrovnane, je zahustený s dobre vyvinutým koreňovým systémom, o niečo nižší, ako ostatné neošetrené porasty repky, ktoré boli včas zasiate.
Podpora porastov pšenice
Do pšenice plánuje na jar vyskúšať stimulátor Algu 300 P a K, aby podržali porast v čase sucha. Aplikácia závisí od stavu porastu a vývoja počasia.
„Keďže moje pôdy sú chudobné na organickú zložku, do budúcnosti plánujem, na základe odporúčania, aplikovať pôdny stimulátor AlgaSoil,“ uviedla Ľ. Šulcová.
Investovať do porastov
„Ak sú dobré až nadpriemerné úrody, vychádzam aj pri týchto cenách,“ uviedla Ľ. Šulcová a k prístupu k práci vo svojom hospodárení dodala: „Do porastu treba investovať, za základ považujem efektívny systém hnojenia, dobré založenie porastu, zvládnutie ochrany voči chorobám a škodcom a v posledných rokoch aj podporenie porastov proti stresu, najmä z pretrvávajúceho sucha a tepla. U mňa dvojnásobne platí, keď nie je hnojenie, nie je ani úroda.“
Za dôležité považuje eliminovať ekonomické riziko vyplývajúce z pestovania úzkeho okruhu plodín.
„Som zástanca pestovania aspoň 4 - 5 plodín, pretože ak jedna prípadne dve plodiny sa z rôznych príčin nevydaria s prepadom v úrode alebo aj v cene, je ešte šanca, že ostatné plodiny potiahnu celkovú ekonomiku výroby.“
Stále sa je čo učiť
„Napriek toľkým rokom hospodárenia na pôde, mám stále pocit, že som na začiatku. Každý rok je iný a v určitom smere náročnejší. Je to pekná ale zároveň ťažká práca, ktorej neustále musíte podriaďovať svoj čas a prispôsobovať sa podmienkam prostredia,“ konštatovala na záver Ľ. Šulcová.
