Meno profesora Ivana Hričovského pozná azda každý. Desiatky rokov radí, pomáha, vysvetľuje v oblasti ovocinárstva. Patrí medzi málo ľudí, ktorí zasvätili svoj život výskumu, šľachteniu, praxi a navyše svoje skúsenosti odovzdával aj ako vysokoškolský učiteľ. Bol spoluzakladateľom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre. Prezradil, že svojho času bol aj členom redakčnej rady Roľníckych novín. V súčasnosti je čestný predseda Slovenského zväzu záhradkárov.
Napriek tomu, že ovocinárstvo na Slovensku prešlo výraznými zmenami, zaviedli sa moderné pracovné postupy, či pestovateľské systémy, pozornosť sa naďalej venuje výberu odrôd ovocia a práve o nich sme sa porozprávali s prof. Ing. Ivanom Hričovským, DrSc.
Aký máte názor na produkciu ovocia na Slovensku.
Produkcia ovocia na Slovensku je veľmi nízka. Naša vlastná výroba sa pohybuje okolo 40 000 ton ovocia a spotreba je 150 000 ton ovocia ročne. Kapacita skladov je na 42 324 ton ovocia a skladov s kontrolovanou atmosférou máme len na 13 000 ton ovocia. Ovocných sadov máme okolo 7 800 hektárov z toho len 3 400 hektárov sadov je v plnej rodivosti, ostatné sú prestarnuté. Je to veľmi zlé, pretože to ovocie, čo dovážame je veľmi chemizované, oproti produkcii ovocia, ktoré dopestujeme doma.
Je spotreba ovocia u nás dostatočná?
Ovocie má obrovský význam – zdravotný, národohospodársky aj estetický. V prvom rade je to obsah vitamínov, minerálov solí, sacharidov, pektínov, glukózy, fruktózy a škrobu. Kalorická hodnota ovocia je nízka, iba 25 až 58 kalórií na 100 gramov ovocia.
Spotreba nášho ovocia je len okolo 52 kilogramov na obyvateľa, mali by sme mať aspoň 96 kilogramov. Keď berieme spotrebu aj s dovezeným ovocím, tak je to 65 kilogramov na obyvateľa. Podľa druhov ovocia spotrebujeme na jedného obyvateľa necelých 22 kg jabĺk, 3,7 kg hrušiek, 2,8 kg sliviek, 1,5 kg čerešní, 0, 4 kg višní 0,4 kg, 3,6 kg broskýň, 2,3 kg marhúľ a orechov len 0,38 kg, čo je v každom druhu veľmi málo.
Ako sa mení druhové zastúpenie ovocných rastlín vplyvom meniacich sa podmienok prostredia.
Klimatickú zmenu pociťuje už naša generácia a bude mať viaceré dopady. Prvým dopadom je, že budeme pestovať viac teplomilnejších druhov, ako doteraz, myslím tým marhule, broskyne, nektarinky, mandle. Ďalej sa bude posúvať hranica pestovania na oblasti Oravy, Kysúc a Tatier. Rozširuje sa pestovanie ovocných druhov ako sú kiwi, figy, muchovník, zemolez kamčatský, ktorá je prvou ovocnou plodinou, ktorá dozrieva už koncom mája začiatkom júna. Všetko bude závisieť od priebehu počasia, aké budú zimy a výskyt neskorých jarných mrazov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
