Z verejne dostupných informácií o návrhoch vedenia MP a RV SR na riešenie „mliečnej krízy“ vyplýva, že cieľom stabilizačných opatrení štátnej agrárnej politiky už nie je zvýšiť početné stavy dobytka a výrobu mlieka, a že zvýšené podpory by sa mali poskytnúť chovateľom selektívne. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná prezentovala cieľ a smerovanie navrhovaných podporných opatrení tak, že „zachránime to, čo je ekonomické, čo je produkčné a čo je zachrániteľné.“
Pretože, ako dňa 27. 5. 2016 uviedla v RTVS, „znova zachraňovať topiacu sa loď, ktorá už nemá šancu na záchranu, je tiež nie vhodný spôsob. Takže ja upozorňujem, ak mnohí očakávajú, že budeme paušálne zachraňovať všetkých mliekarov, tak s týmto je naozaj už koniec. Budeme brať do úvahy, ak k nejakým kompenzáciám dôjde, tak produkčné, reprodukčné a ekonomické ukazovatele jednotlivých chovov“.
Som toho názoru - a potvrdzujú to aj ohlasy mnohých iných chovateľov kráv - že takýto postup by znamenal urýchlenie likvidácie chovov kráv, zamestnanosti a obhospodarovania trávnych porastov nie v niekoľkých desiatkach podnikov, ale v celých regiónoch.
Na prírodne pestrom Slovensku sa chová dobytok a vyrába sa mlieko pri veľmi rozdielnych produkčných podmienkach, pri rozdielnej vybavenosti fariem a mnohých iných vplyvoch na parametre úžitkovosti a nákladov na výrobu mlieka, ktoré tieto parametroch ovplyvňujú.
Neviem, či pani ministerka domyslela, že jej verejné vyhlásenie o spôsobe poskytnutia krízových podpôr - pri ktorom chovatelia s nízkou úžitkovosťou kráv a s vyššími nákladmi na výrobu mlieka sú „na topiacej sa lodi, ktorá sa nedá zachrániť“ - môžu aj ešte váhajúci chovatelia považovať za výzvu na likvidáciu chovov, a nie za výzvu na zvýšenie parametrov úžitkovosti a zníženie nákladov, čo nie je otázka niekoľkých mesiacov a len dobrej vôle.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
