Rastlinná výroba má biologický charakter a príprava pôdy na jar, sejba a eliminácia sucha patria medzi dôležité úkony rastlinnej výroby a treba im venovať náležitú pozornosť. Nemali by sme ich opomínať aj pre ich mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania. Technológia pestovania poľných plodín je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite. Podmienky pestovania však každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov. Tomu sa prispôsobuje i samotná príprava pôdy, sejba a eliminácia sucha, či už pri ozimných, ale v tomto čase, jarných plodín. Pokiaľ chceme zachovať ekologický postoj k príprave pôdy, k sejbe a k eliminácii sucha, ako nedeliteľnej súčasti rastlinnej výroby, je potrebné zdôrazniť integrovaný systém pestovania poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť nielen princípom hospodárenia ekologickým, ale i ekonomickým.
Niečo z histórie
V 30. rokoch 20. storočia sa v USA, v oblasti Veľkých plání, zápasili so suchom. Došlo k udalosti, ktorú v USA považujú za najvýznamnejšiu klimatickú udalosť v celej ich doterajšej histórii. Rekonštrukcia výskytu súch v Severnej Amerike počas posledných tisíc rokov ukázala, že najintenzívnejšie a najrozšírenejšie nastalo v roku 1934. Sucho spolu s vetrom viedlo k tomu, že vo vzduchu neustále víril prach a aj preto toto obdobie dostalo prezývku „Dust bowl“, čo by sme mohli preložiť ako „Prachová misa“. Ukázalo sa, že sucho z roku 1934 bolo o 30 percent silnejšie ako dovtedy rekordné z roku 1580. Postihlo celkom 71,6 percenta rozlohy západu Severnej Ameriky. Pre porovnanie: v roku 2012 to bolo 59,7 percenta. Dôvodom bolo, že počas zimy zotrvával na západnom pobreží Severnej Ameriky systém vysokého tlaku, ktorý obracal späť prúdenia vlhkého vzduchu. Čosi podobné nastalo i v zime 2013/2014. Druhým, veľmi výrazným dôvodom bolo, že na jar v roku 1934 sa vyskytli prachové búrky, spôsobené nesprávnym obrábaním pôdy. A práve toto malo za následok, že boli prijaté zákony na ochranu pôdy a farmári začali intenzívne využívať konzervačné technológie obrábania pôdy. Dnes už v Severnej Amerike čosi také ako „Prachová misa“ nehrozí. Zmenou obrábania pôdy došlo k minimalizovaniu rizík erózie. Dňa 27. apríla 1935 bol prijatý Zákon o ochrane pôdy, ktorý podpísal prezident Roosevelt.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
