Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov pri zakladaní porastu jarných plodín by sa pôda mala vyznačovať prevzdušnenou a drobivou štruktúrou. Po ťažkej minuloročnej jeseni (veľa zrážok pri zbere kukurice a repy) je teraz problémom vytvoriť tzv. kultúrny stav pozemku (bez koľají, výmoľov, podmáčaných priehlbín, zhlukov slamy). Prvá najdôležitejšia operácia tejto jari musí byť zameraná na „otvorenie pôdy“, aby nastalo jej presušenie a prehriatie. Až potom sa treba pokúsiť vytvárať dobrú štruktúru pôdy pre sejbu. Zároveň tak podporíme aj aktivitu pôdnych mikroorganizmov. Výhodou je, ak máme v pôde primeraný obsah organickej hmoty.
Predpokladom úspešného založenia porastu jarných plodín je zvládnutie pestovateľského systému ako celku. Skúsení pestovatelia tvrdia, že pestovanie následnej plodiny sa začína už kvalitným zberom predplodiny. Dôležité na jeseň bolo najmä rovnomerné rozptýlenie rastlinných zvyškov po povrchu a to bez ohľadu, či sa realizuje konvenčný, alebo bezorbový systém obrábania pôdy. Nerovnomerná hrúbka pozberových zvyškov bude vytvárať aj nerovnaké podmienky pre budúci porast jarnej plodiny. Na pozemku sa budú nachádzať lokality s rôznym vlhkostným a tepelným režimom, obsahom organickej hmoty a živín. Na takýto stav bude porast jednoznačne reagovať nevyrovnaným rastom. Na to môžu neskôr nadväzovať problémy s príjmom živín a ochranou plodiny pred škodlivými činiteľmi.
V priebehu zimného obdobia má pôda vplyvom snehových a dažďových zrážok, ako aj vplyvom mrazu a opakovaného striedania vyšších a nižších teplôt vyššiu vlhkosť. V takomto stave je vysoko citlivá na mechanické zásahy používaného náradia a na zhutňovanie povrchovej vrstvy vplyvom prejazdov strojovej techniky. Každý zásah pracovného orgánu stroja do pôdy vedie k uvoľňovaniu vlahy z pôdy, ktorá je potrebná pri napučiavaní, klíčení a vzchádzaní osív. Po preschnutí sa má pôda vyznačovať zvýšenou drobivosťou a kyprosťou. Po urovnaní povrchu pôdy po jej základnom obrábaní, treba pripraviť podmienky pre uloženie osiva do požadovanej hĺbky. Nezabúdať mechanicky potláčať vzchádzajúce buriny, prípadne zapraviť priemyselné hnojivá a pesticídy do pôdy.
Zachovanie pôdnej štruktúry možno udržať redukovaným počtov prejazdov strojov po pôde pri súčasnom obmedzovaní utláčania povrchovej vrstvy pôdy pneumatikami traktorov. Pri predsejbovej príprave a sejbe preto používame dvojmontáže pneumatík, správne ich hustíme, prípadne nasadíme pásové podvozky. V centre pozornosti je aj postupné vyrovnávanie mikroreliéfu pôdy ako základnej podmienky pre kvalitné osivové lôžko. V podstate to znamená, že v hĺbke 3-4 cm sa má v pôde vytvoriť medzivrstva, ktorá oddelí povrchovú nakyprenú prehriatu vrstvu pôdy od spodnej utlačenejšej vrstvy pôdy, v ktorej vzlína pôdna vlaha a neskôr bude zásobovať korienky vysiatej kultúrnej plodiny vodou.
Sejačky na presný výsev
Podľa technológie, akou bola vykonaná príprava pôdy pred sejbou, sa rozdeľujú presné sejačky do dvoch skupín. Prvú skupinu predstavujú stroje určené pre sejbu v konvenčných technológiách obrábania pôdy a do druhej skupiny patria sejačky pre technológie konzervačného či pôdoochranného obrábania pôdy, prípadne pre priamu sejbu do mulču. Súčasné sejačky sú univerzálne stroje, schopné uskutočniť sejbu v rôznych podmienkach. Klasické sejačky vykonávajú sejbu do predtým pripravenej pôdy. Sejačky na priamy výsev umožňujú výsev aj do pôdy pokrytej pozberovými zvyškami, alebo do medziplodiny (priama sejba). Sejačky na presný výsev zabezpečujú rovnomerný výsev stanoveného množstva osiva (kukurica, slnečnica aj iné plodiny) a sejba na konečnú vzdialenosť (repa, zelenina) zabezpečuje dodržanie sponu aj v medziradkovom priestore. V záujme zlepšenia kvality presnej sejby sa používa kalibrované a obaľované osivo.
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
Externý spolupracovník redakcie, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
