Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravuje niekoľko návrhov riešení rozdrobenej pozemkovej držby na Slovensku. Rozdrobené vlastníctvo podľa slov ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej spôsobuje komplikácie nielen samotným vlastníkom pozemkov, ale aj investorom, obciam, mestám a celej krajine. Napriek tomu ani jedna z doterajších vlád nemala záujem investovať do pozemkových úprav a pozemkového vlastníctva, povedala Matečná vo štvrtok v Nitre na medzinárodnej vedeckej konferencii Slovensko – krajina neznámych vlastníkov. "Súčasný stav pozemkových vzťahov bráni ďalším investíciám, komplikuje a predlžuje stavby vo verejnom záujme," uviedla ministerka.
NITRA. Na Slovensku máme v súčasnosti 8,4 milióna vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Na jednu parcelu pripadá v priemere 11,93 spoluvlastníkov, priemerný počet parciel na jedného vlastníka predstavuje 22,74 parcely. Z celkového počtu 3559 katastrálnych území bolo doteraz ukončených len 418 komplexných a 91 jednoduchých pozemkových úprav.
"Naším cieľom je tento proces urýchliť a najmä zaviesť efektívny systém do budúcnosti. V praxi to znamená inštitucionálne zabezpečiť pozemkové úpravy naprieč viacerými ministerstvami, zadefinovať kompetencie, pripraviť legislatívne a technické predpisy. Pripravujeme analýzu, ktorá má stanoviť poradie katastrálnych území, v akom sa budú pozemkové úpravy vykonávať. Kritériami budú najmä rozdrobenosť, počet užívateľov, poberateľov podpôr či nájomcov," informovala Matečná. Pripravovaná koncepcia by mala byť podľa jej slov akceptovaná nielen laickou a odbornou verejnosťou, ale aj celým politickým spektrom. "Je to dlhodobý proces, nemá význam robiť niečo, čo akákoľvek vláda v budúcnosti nebude akceptovať."
Podľa predsedu Komory pozemkových úprav SR Vladimíra Uhlíka zákon o pozemkových úpravách vznikol v roku 1991 a mal ambíciu urobiť do súčasnosti za necelých 30 rokov takmer celé Slovensko, realita je 12 percent územia Slovenska. "Koncepcia usporiadania pozemkov bola prijatá v roku 1993, v praxi sa však neplní. Štátna správa sa na tomto úseku veľmi často reorganizovala, čo nie je šťastné riešenie, privítali by sme špecializovanú štátnu správu," pomenoval časť problémov Uhlík. Podľa jeho slov zákon o pozemkových úpravách na rozdiel od Slovenska veľmi dobre funguje v Českej republike. "Ročne vykonávajú projekty pozemkových úprav v hodnote 700 miliónov českých korún, čo je zhruba 28 miliónov eur. Do katastra zapisujú ročne vyše 100 projektov. U nás je to nula, posledné zadávané projekty boli v rokoch 2003 až 2009," povedal Uhlík.
/tasr/
