Podiel slovenských potravinárskych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov dlhodobo klesá. Podľa prieskumu GfK sa od roku 2011 znížil z 50 % na 37,2 %. Potravinová sebestačnosť krajiny sa tak postupne stráca. Ak sa nič nezmení, najneskôr o dve desaťročia ohrozí existenciu Slovenska ako štátu. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.
BRATISLAVA. „Súčasný podiel nezodpovedá možnostiam slovenského potravinárstva. Malo by to byť vyššie číslo, v okolitých krajinách je to okolo 60 %. Strácame potravinovú sebestačnosť a je to vážne,“ povedal Poturnay s tým, že do budúcnosti nie je dôležité, či bude Slovensko svetovým lídrom vo výrobe áut na hlavu, ale či dokáže vyrobiť dostatok potravín. „Rast populácie a dopytu po potravinách ukazuje, že ak sa nič nezmení pri výrobe slovenských potravín, tak v rokoch 2030 až 2040 budú ohrozené naše základné atribúty ako štátu,“ zdôraznil Poturnay. Problémy vo výrobe potravín ukazuje aj obchodná bilancia, ktorá je v oblasti agrokomodít pasívna v ročnej hodnote 1,3 miliardy eur. „Na Slovensku dokážeme vyprodukovať dostatočné množstvo poľnohospodárskej prvovýroby. Týchto základných surovín vyvážame viac, ako dovážame. Pri hotových potravinách je to naopak. Problémom nie je, že nedokážeme kvalitne spracovať základné suroviny ako je napríklad mlieko, no chýba lepšie technologické vybavenie, aby sme dokázali produkovať kvalitnejšie a žiadanejšie potraviny,“ povedal Poturnay, ktorý vidí problém aj v nedostatočnej pomoci štátu pre potravinárstvo. „Slovensko dáva do poľnohospodárstva 0,06 % z hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V Česku je to 0,15 % a v Poľsku až 0,23 % z HDP. V prepočte na obyvateľa je to u nás 7 eur. Je to druhá najnižšia výška štátnej pomoci v EÚ po Portugalsku,“ dodal Poturnay.
/tasr/
