03.12.2014 | 10:12
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Aké huby spôsobujú chrastavitosť kôstkovín?

Kôstkoviny napádajú dva druhy húb spôsobujúcich ich chrastavitosť.

Prvou z nich je Venturia carpophila. Vyskytuje sa bežne vo všetkých oblastiach pestovania najmä teplomilných kôstkovín. Najčastejšie napáda broskyne, menej marhule.
Najvýznamnejšie je napadnutie plodov, ktoré býva zvyčajne v druhej polovici ich vývinu. Prvé prejavy sú v podobe žltokrémových zatvrdnutých škvŕn na šupke, ktoré sa pomerne rýchlo pokrývajú zamatovým, takmer čiernym povlakom výtrusov. Okrúhle škvrny s priemerom asi 2 – 3 mm postupne splývajú a vytvárajú tak rozsiahle chrasty. Ak nastane napadnutie ešte v čase intenzívneho rastu plodov, objavuje sa praskanie šupky a plod sa tým do značnej miery znetvoruje. Na marhuliach bývajú povlaky huby na plodoch menej husté. Na listoch spôsobuje huba okrúhle pomerne malé zamatové škvrny, pod ktorými listové pletivo len pomaly usychá. Výnimočne môžu byť škvrny aj na kôre letorastov.

Choroba sa šíri počas vegetácie konídiami. Koncom leta nastáva infekcia kôry letorastov alebo mladých konárikov, v ktorých potom prezimuje podhubie. V miestach infekcie sa vytvárajú na jar konídiá, ktorými sa neskôr infikujú plody. Predpokladom infekcie sú kvapôčky vody na listoch alebo plodoch. Väčšia škodlivosť je najmä počas daždivého leta alebo v uzavretých vlhkejších polohách, kde sa dlhší čas udržuje na plodoch rosa. Existujú aj určité odrodové rozdiely v náchylnosti na poškodenie, pričom mimoriadne náchylné sú tzv. vinohradnícke semenáče a niektoré neskoršie odrody.

Druhou hubou spôsobujúcou chrastavitosť broskýň, menej marhúľ a čerešní, je Venturia cerasi. Vyskytuje sa vo všetkých oblastiach pestovania, ale významnejšie škody spôsobuje iba na stromoch, ktoré nemajú dobré pestovateľské podmienky. Prvé prejavy vznikajú od začiatku vyfarbovania plodov vo forme hnedozelených zo začiatku málo nápadných chrastičiek na šupke. Chrastičky sú zložené z množstva riedkeho podhubia a konídií. Šupka pod chrastičkami tvrdne a niekedy sa na nej objavujú drobné trhlinky. Ak sa chrastami pokryje väčšia časť plodu, plod prestáva rásť a môže aj predčasne opadnúť. Najčastejšie bývajú napadnuté oslabené stromy. Dôležité sú taktiež výdatné a časté letné dažde striedané obdobiami suchých horúčav. Prehustené koruny alebo tienisté polohy tiež podporujú výskyty chrastavitosti.

Z ochranných opatrení možno použiť iba preventívne, a to výber vzdušných polôh a odolnejších odrôd, ktorých je v súčasnosti viacero. Na priamu chemickú ochranu nie je povolený žiadny prípravok na ochranu rastlín. V tomto roku boli vhodné podmienky pre tieto choroby až v neskoršom období dozrievania plodov, preto sa skôr vyskytla monilióza plodov. Ak by daždivý charakter počasia nastúpil skôr, približne v polovici mája, boli by výskyty oveľa intenzívnejšie.
Pre prípadnú chemickú ochranu by bolo vhodné, aby prax požiadala o tzv. menej významné použitie prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sa využíva u plodín pestovaných málo alebo u chorôb a škodcov, ktorých škodlivosť býva sporadicky v intervale viacerých rokov. Účinkovať by mali prípravky potlačujúce iné chrastavitosti, napr. na jadrovinách.

Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP – OOR

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down