22.05.2023 | 12:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Aké je slovenské včelárstvo dnešných dní?

Aké je slovenské včelárstvo dnešných dní? Budeme mať dostatok slovenského medu? Aj na tieto otázky nám odpovedal profesionálny včelár - Ing. Tibor JÓKAY zo Želiezoviec, ktorý prijal pozvanie do štúdia TV Roľnícke noviny.

rn hovorili

Začala sa nová včelárska sezóna, lány repky rozkvitajú. Ako sú včelstvá pripravené na znášku? Ako prezimovali?
„Sme v strede znášky, najmä v južných oblastiach repka bohato kvitne. Repkového medu bude zrejme dostatok, avšak včelári už teraz rozmýšľajú, lebo aj vlani mali problémy s realizáciou repkového medu a kvetových medov na trhu, aký budú mať tieto medy osud, kedy ho budú vedieť predať. A to nie v priamej forme, lebo repkový med príliš rýchlo kryštalizuje. Avšak napríklad v severských krajinách ako Švédsko, Nórsko, Fínsko, kupujú a konzumujú len takéto medy. Tekuté kvetové medy zrejme vzbudzujú podozrenie možného falšovania - dajú sa ľahko krémovať, pastovať - vznikne konzistencia ako zubná pasta a ich príznačnou vlastnosťou je, že nestekajú chleba.
Včely prezimovali podľa toho, ako boli zazimované, aká bola odbornosť včelára. Vlani na konci leta, posledná vlna veľkej horúčavy, ktorá trvala od 22. júla do 3. augusta v jednom kuse, vysušila a vypálila včeliu pastvu. A včela sa vlastne živí len týmito dvoma potravinami - peľom, ktorý na stavbu tela dodáva bielkoviny, vitamíny, živiny, a nektárom, ktorý slúži ako energia. Včelár, ktorý v tomto období sledoval situáciu, keď denné teploty presahovali 34 - 36 ºC, začal mať po 4. - 5. dni obavy, pretože rastlinstvo na lúkach, pod lesmi a pri riekach vysychalo a včely strácali zdroj peľu. Dobre obišli len tí včelári, ktorí včelárili v blízkosti bažín a mokradí, kde ešte ostalo peľodajné rastlinstvo z včelej pastvy.
Bolo nebezpečenstvo, keďže v auguste sa zakladá dlhoveká zimná generácia, ktorá má prezimovať od septembra až do marca v úli a vychovať prvé jarné generácie na najbližšiu sezónu, že tieto včely budú krátkoveké. To znamená, že sa nedožijú Vianoc či januára a popadajú na dná úľov, pretože nebudú mať vytvorené dostatočne pevné tukové teliesko - čo je zásobná komora energie, príznačná pre dlhoveké zimné včely.
Predpoveď sa aj naplnila a boli pomerne veľké spády neskoro jesenných včelstiev. Včelári hľadali chybu vo varroáze a aj inde, vôbec nezazimovali včelstvá, alebo keď zazimovali, bolo v nich nízke percento dlhovekých zimných včiel. Tie krátkoveké povypadávali alebo sami vyleteli z úľa – ony sa totiž intuitívne zdržujú na okraji zimujúceho chumáča a keď vidia, že už majú krátky čas - také sú humánne, etické, kultúrne -  odletia von a vonku zhynú, aby s nimi vnútroúľové včely nemali problém.
Máme tu ďalší veľký fenomén, a meteorológovia aj na tento rok žiaľ predpovedajú horúčavy - a to stačí, keď budú koncom leta, po žatve. Začiatkom augusta sa už začína nový včelársky rok a matka kladie vajíčka dlhovekých zimujúcich včiel, a ak tieto nebudú kvalitné, tak ani včelstvo nebude kvalitné. Takže táto hrozba patrí k tým ďalším, ako sú vírusy (skrčených krídiel, akútnej paralýzy...), ktoré tu boli už 3 - 4 roky dozadu a skúšali sme ich riešiť, než nastala pandémia.“

Celý rozhovor je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 21.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down