Pozvanie do štúdia Roľníckych novín prijal Ing. Mgr. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska, ktorý je aj predsedom Únie potravinárov Slovenska a podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
TV rno
Ako pokračujú rekonštrukcie chovov nosníc? Koľko nosníc sa chová v obohatených klietkach, koľko v podstielkových chovoch, koľko vo voľnom výbehu a vo voliérach?
„Čo sa týka chovov nosníc, tak už od roku 2018 sme zo zahraničných obchodných reťazcov mali informáciu, že plánujú postupne utlmovať až nakoniec prestať s predajom vajec z klietkových chovov na Slovensku. V roku 2018 sme začali postupne robiť rekonštrukcie prevažne za vlastné finančné prostriedky, v tom čase bolo zhruba 93 % nosníc v klietkových systémoch. Rekonštrukcie postupne prebiehali s tým, že v rokoch 2024 až 2025 boli poskytnuté aj finančné prostriedky z európskych fondov; popri vlastných prostriedkoch sa podarili získať aj externé zdroje na jednotlivé rekonštrukcie, a ku koncu roku 2025 sme mali v klietkových chovoch 49,9 % nosníc. Čiže za toto obdobie sa podarilo prerobiť vyše 40 % s tým, že 42 % nosníc je v podstielkových chovoch a 8 % sa nachádza vo voľnovýbehových a bio chovoch na Slovensku.“
Rizikom pre našu sebestačnosť je nárast dovozu vajec z EÚ, ale aj z tretích krajín. Aký podiel na domácom trhu tvoria slovenské vajcia?
„Čo sa týka slovenských vajec, tak dlhodobo sa podiel v obchodných reťazcoch pohybuje na úrovni 60 až 70 % s tým, že čo sa týka sebestačnosti, tak zhruba dve tretiny produkcie na Slovensku tvoria farmy a jednu tretinu domácnosti. Čo sa týka celkovej sebestačnosti, hýbeme sa niekde medzi 80 - 90 %; za minulý rok to vychádza predbežne okolo 88 %.
Ich podiel v obchodných reťazcoch tak vlani mierne narástol, pretože sa navýšili dovozy a tým sa vlastne museli zvýšiť aj vývozy zo Slovenska. Vývozy narástli dosť výrazným spôsobom, takže podiel sa pohyboval na 60 - 65 %. Bolo to spôsobené tým, že niektoré reťazce zvýšili objem dovážaných vajec zo zahraničia, ako aj výpadkom produkcie vajec v prvých štyroch mesiacoch minulého roku, keď na farme v Dvoroch nad Žitavou ešte odstraňovali následky vtáčej chrípky a na plnú produkciu tam nabehli až okolo Veľkej Noci.“
Z ktorých krajín dovážame najviac vajec? Pribudli k týmto krajinám v ostatnom čase aj nejakí noví, doteraz netradiční dovozcovia?
„V minulosti boli dominantné dovozy najmä z Českej republiky, Poľska a Maďarska; v súčasnosti sa to postupne mení a pribúdajú nové krajiny, ktoré dovážajú vajcia. V roku 2024 - 2025 výrazne narástli dovozy z Ukrajiny. V tomto roku naopak, z Ukrajiny vidíme vajec menej, nahradili ich však vajcia z Lotyšska, Litvy a z Bulharska, a v posledných 3 až 4 rokoch nám výrazne narástol podiel dovozu z fariem Holandska a Nemecka. Čiže portfólio krajín sa postupne rozrastá, rozširuje a máme tu aj krajiny, ktoré sú v Európskej únii, ale aj tretie krajiny, ktoré nemusia plniť podmienky EÚ, čo je vlastne aj problém toho, že je ťažké im konkurovať, pretože ich výrobné náklady sú výrazne nižšie ako naše a tým aj ich vajcia sú výrazne lacnejšie ako naše, ľahšie sa dostanú na trh a za nižšie ceny sú ponúkané v akciách ako tie naše.“
Od začiatku tohto roku prestali zahraničné obchodné reťazce na Slovensku predávať vajcia z klietkových chovov od domácich producentov. Prejavilo sa to v maloobchodných cenách vajec?
„Určite áno, prejavy sú zreteľné. Hlavný dôvod je ten, že sú rozdiely v predajných cenách vajec, ktoré pochádzajú z klietkového chovu a ktoré pochádzajú z podstielkového chovu alebo z voľného výbehu. Rozdiely sú aj v odbytových cenách priamo od výrobcov...
Viac sa dozviete v rozhovore uverejnenom v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 22, alebo z relácie v sekcii VIDEÁ.
