V chovoch sa odstav prasiatok vykonáva náhle, približne vo veku 4 týždne. Odstavčatá si okrem absencie materského mlieka musia zvyknúť aj na nižšiu teplotu prostredia, nové ustajnenie a zmenu sociálnej skupiny. Tieto faktory spôsobujú stres, ktorý často vedie k zhoršeniu zdravia, úbytku hmotnosti či k nežiaducemu správaniu.
V článku diskutujem o tom, ako môžeme prasiatkam uľahčiť odstav. Zameriavam sa hlavne na menej diskutované stratégie ako je napríklad obohatenie prostredia alebo postupný odstav.
Bez zásahu človeka by k odstavu prasiatok došlo medzi 14 - 18. týždňom veku (Jensen 1986, Jensen a Recén 1989, Jensen a Stangel 1992, Newberry a Wood-Gush 1985, Petersen a kol. 1989). Odstav prebieha postupne. Príjem mlieka sa pomaly zastavuje aj vďaka zmenám v správaní prasníc (Jensen a kol. 1988, Jensen a Recén 1989). Počet dojčení iniciovaných prasnicou totiž klesá medzi 4. - 10. týždňom veku. Po 10. týždni veku tento počet klesá ešte výraznejšie (Van Kerschaver a kol. 2023).
Odstav je charakterizovaný rapídnou atrofiou vemena prasnice. Ak k dojčeniu nedôjde dva dni za sebou, vemeno sa výrazne zmenší už v priebehu 2 až 3 dní. Odstav prasiatok môže byť v EÚ urobený najskôr vo veku 28 dní. Výnimku predstavujú situácie, ak je skorší odstav nevyhnutný. Takýmito príkladmi sú znížená tvorba mlieka u prasnice alebo jej zhoršený zdravotný stav. Skorší odstav než 28 dní je pre prasiatka ešte náročnejší. Toto potvrdili štúdie na prasiatkach odstavených skôr, napríklad vo veku 21 dní, čo je bežná prax v USA (Colson a kol. 2001).
Negatívne vplyvy odstavu na welfare a produkciu prasiat
Aj odstav vo veku 28 dní má na welfare prasiat množstvo negatívnych vplyvov. Prasiatka pociťujú hlad, pretože nekonzumujú adekvátne množstvá pevného krmiva (Pluske a kol. 1997). Po odstave preto hlasno vokalizujú, majú zvýšené hladiny stresových hormónov (napr. kortizolu), častejšie sa zhlukujú a ležia. Tiež prejavujú abnormálne a nežiaduce správanie, ako je satie či žuvanie častí tiel iných jedincov v oblastí brucha, uší, chvosta (Funderburke a Seerley 1990, Colson a kol. 2006). Tieto správania môžu neskôr viesť k vzájomnému hryzeniu chvostov či uší.
Stres z odstavu vedie aj k imunitným zmenám (Puppe a kol. 1997), narušeniu mikrobiómu (Chen a kol. 2006) a tak aj k zdravotným problémom. Ide najmä o tráviace ťažkosti prejavujúce sa hnačkami. Preto dochádza aj k zhoršeniu produkcie (McCracken a kol. 1999). Pri niektorých jedincoch môže odstav viesť k dlhodobému zhoršeniu rastu či zvýšenej náchylnosti na ochorenia (tzv. syndróm chradnutia). Tieto zvieratá potom neprospievajú (Segáles a Domingo 2011) a môžu byť predčasne vyradené, čo negatívne ovplyvňuje ekonomiku chovu.
K stresu do veľkej miery prispieva zmiešanie zvierat z viacerých vrhov. Prasatá si v novej skupine musia znovu vytvoriť sociálnu hierarchiu, čo sa uskutočňuje prostredníctvom bojov. Vzájomné boje medzi prasatami vedú k pohryzeniam, hlavne na tvári a prednej časti tela. Samce a prasatá s vyššou hmotnosťou začínajú viac bojov. Samce majú aj viac poranení než samice (Mei a kol. 2016). V porovnaní s vrhmi, ktoré neboli po odstave zmiešané, majú preskupené jedince aj nižšie hmotnostné prírastky (McGlone a Curtis 1985).
Boje sú najintenzívnejšie prvých 24 - 48 hodín po zmiešaní. Výrazne sa znížia až približne po dvoch týždňoch, keď si skupina vytvorí novú sociálnu hierarchiu (Friend a kol. 1983, Rushen 1987, Gonzáles-Solé a kol. 2023). Je ťažké jednoznačne konštatovať, ktorý zo stresorov spojených s odstavom je pre prasiatka najviac problematický. Pravdepodobne je to náhly prechod na pevné krmivo. Napríklad Funderburke a Seerley (1990) demonštrovali, že prasiatka, ktoré náhle stratili prístup k mlieku, mali vyššie hladiny plazmatického kortizolu než prasiatka, ktoré boli len oddelené od matky alebo tie, ktoré boli vystavené nižšej teplote.
Viac sa dočítate v príspevku Mgr. Kataríny Bučkovej, Ph.D., výskumnej pracovníčky so zameraním na welfare domácich zvierat na National Chung Hsing University - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
