Podnikanie je cieľavedomá aktivita s cieľom dosiahnutia zisku. Čo ale ak sa nákladové položky nekontrolovateľne zvyšujú? Zostáva len hľadať možnosti na šetrenie. Úvahy o šetrení pozná každý manažér, ale ako sme na tom v skutočnosti aj v našom poľnohospodárskom sektore?
S pojmom Presné poľnohospodárstvo, či s pojmom Poľnohospodárstvo 4.0 sa aj na stránkach Roľníckych novín, či na iných odborných fórach stretávame pomerne často. Fakty poznáme. Niekedy toho bolo možno až príliš. Ale zavádzať niečo nové, pre nás neodskúšané - načo? Veď výroba aj v „starých koľajach“ ide, tak načo riskovať. A že sa tým dá ušetriť? Asi to ešte doteraz nebolo tak akútne ...
Doba sa zmenila. S rozpakmi očakávame kedy sa zastaví rast cien za energie a hrôzou sledujeme ako denne rastú u importérov ceny ostatných vstupov. Podľa mnohých publikovaných informácií ide o medziročné zvýšenie, napríklad u hnojív, podľa jednotlivých komodít, rádovo o desiatky, ba aj o stovky percent a netušíme kde bude koniec.
Je celkom logické že všetky úvahy smerujúce k cene výsledného produktu idú ruka v ruke s výškou vstupných nákladov. V ostatných rokoch sme zažili viac názorových vĺn, ktoré prinášali odporúčania ako vstupy šetriť. Niektoré ponúkali efekt takmer okamžite, iné sa prejavovali postupne a výsledok bol známy najčastejšie pri ročnom zúčtovaní výroby.
Riešenia pre rastlinnú výrobu boli a stále sú aplikovateľné vo viacerých rovinách.
Je isté, že najviac zaujmú spôsoby, ktoré prinášajú efekt takmer okamžite. Medzi najvýraznejšie efekty patrí úspora vstupov vo forme motorovej nafty.
Cena motorovej nafty.
Cenu nafty nedokáže spotrebiteľ ovplyvniť. V tomto roku má stúpajúcu tendenciu. Od začiatku roka vzrástla doteraz o 31,5 % (podľa STAT.sk).
Úpravy cien pohonných hmôt sa v ostatných rokoch dejú pravidelne v týždenných intervaloch. Jeden z argumentov, ktorý sa používa zo strany dodávateľov na „nutnosť úpravy“ cien (prevažne smerom nahor), je odvolávka na cenu ropy. V roku 2016 sa cena ropy Brent pohybovala na historicky najnižších hodnotách cca 28 USD/barel (1 barel je cca 159 l). Pre zaujímavosť, v roku 2016 bola priemerná cena motorovej nafty (s DPH) na čerpacích staniciach 1,02 €/l. Zažili sme však aj výrazné výkyvy, kedy napr. v roku 2008 sa cena ropy Brent dostala na hodnoty 146 USD/barel a priemerná cena motorovej nafty na čerpacích staniciach (s DPH) bola 1,375 €/l.
V súčasnosti má cena ropy Brent rastúcu tendenciu. Z hodnoty 76,45 USD/barel (1.12.2021), cez lokálne maximum 123,35 USD/barel (8.3.2022), sa v máji 2022 dostala na hodnotu 112,08 USD/barel. Aktuálna cena motorovej nafty na čerpacích staniciach sa samozrejme mení a v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,714 €/l (s DPH).
Cena motorovej nafty sa logicky premieta do nákladov na mechanizované práce. Ako pôsobí tento efekt si možno predstaviť na príklade technológie pestovania pšenice. Výpočet bol postavený na predpoklade rovnakej technológie, rovnakých strojov a ďalších ekonomických parametrov (odpisy, poistenia, cena práce, opravy a pod.). Jediný parameter, ktorý bol vo výpočtoch menený je cena nafty. Pre jednotlivé roky bola preto použitá hodnota váženého priemeru ceny. Pre rok 2022 je počítané s doterajším trendom ceny nafty.
Index pohybu výšky nákladov na mechanizované práce je pre názornosť vztiahnutý k roku 2016. Z uvedených faktov je zrejmé že cena motorovej nafty zohráva významnú úlohu v ekonomike výroby. Vývoj na priloženom grafe to jasne dokazuje.
Spotreba motorovej nafty
Spomeňme si na trendy, ktoré pred viac než 25 rokmi u nás propagovali systém „no-till“, teda technológie s vylúčením obrábania pôdy. Neskôr sa z tejto myšlienky aj u nás vyvinuli rôzne formy technológií, ktoré dnes označujeme ako pôdoochranné. Jedným zo základných argumentov bol fakt, že z technológie pestovania poľných plodín bola vynechaná orba. Orba, ako jedna z energeticky najnáročnejších pracovných operácií, ktorej vypustením sa dosiahla výrazná úspora pohonných hmôt. Je samozrejmé že čas ukázal v akých podmienkach, pri akých plodinách a s akým vybavením možno tieto technológie používať, vrátane zvládnutia súvisiacich agronomických opatrení. Dodnes majú pôdoochranné technológie na Slovensku svojich zástancov a propagátorov. V praxi dokazujú, že aj v dlhodobom používaní technológií obrábania pôdy založených len na obrábaní tanierovým alebo radličkovým náradím, možno dosahovať dobré úrody. V iných prípadoch sa však ukázalo, že plošné zavedenie bezorbového obrábania nie je všeliekom na zníženie nákladov a že len konkrétne výrobné podmienky preukážu opodstatnenosť jeho použitia. Výpočtom nákladov na mechanizované práce pre pôdoochrannú technológiu (s využitím minimalizácie) možno v porovnaní s konvenčnou technológiou, očakávať úsporu cca 38 %.
Ďalší prístup k úspore nafty je používanie vhodných, výkonovo zodpovedajúcich traktorov na jednotlivé pracovné operácie, rozumné organizovanie prác (vrátane prejazdov) a pochopiteľne dobrý technický stav strojov. Z mnohých analýz, ktoré boli vykonávané aj na našom pracovisku, možno prezentovať, že pri nasadení traktorov s výkonom motora 150 – 200 kW a pri ročnom prevádzkovom nasadení cca 1 000 h bol čas na výkon práce v rozsahu 50 – 70 %. Ostatné časy pokrývali prejazdy a rôzne druhy státia. Menej priaznivá je skutočnosť. že státie traktora s naštartovaným motorom na parcelách tvorí až 10%, ale aj státie traktora s „bežiaci motorom na podniku“, tvorí cca 5% času.
prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.
doc. Ing. Miroslav Macák, PhD.
doc. Ing. Jana Galambošová, PhD, MPhil.
Ing. Marek Barát, PhD.
Ústav poľnohospodárskej techniky, dopravy a bioenergetiky, Technická fakulta, SPU v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
