Dlhotrvajúca zima (ešte koncom marca mrzlo) spôsobila neskoršie otvorenie vegetácie. Repky boli dlhšie nízke – dalo by sa povedať malé. Nástup výrazného oteplenia v prvej dekáde apríla a ešte prítomná vlaha z marca spôsobili, že repky začali veľmi intenzívne rásť a mnohokrát pestovateľ nevedel, čo skôr - či prihnojovať, alebo začať ošetrovať hlavne proti škodcom.
okienko odborníka
Zem bola takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach dosť hlboko premrznutá a tak sme prvých škodcov (krytonosa repkového a štvorzubého), ktorí vyliezajú až keď sa pôda a vzduch prehrejú, nachádzali na repkách, ktoré už vzhľadom na rýchly rast (v teplejších oblastiach) mali viditeľne založené aj kvetné pupene. Stalo sa, že pri ošetrení proti krytonosom sa ošetrovali už aj výskyty blyskáčika. Dá sa povedať, že v niektorých prípadoch, kde sa aplikoval insekticíd s dlhšie trvajúcim fumigačným účinkom, 5 až 6 dní pred kvitnutím, boli rastliny dlhšie pod insekticídnou clonou, čo výrazne obmedzilo prítomnosť blyskáčika.
Na takýchto porastoch sa začiatkom kvitnutia ešte nenachádzal krytonos šešuľový, ktorý už spravidla okupuje kvetenstvá repky a čaká na svoju príležitosť naklásť vajíčka do mladých, práve sa tvoriacich šešúľ. Vyliahnutá larva (samička krytonosa nanesie len jedno vajíčko do šešule) sa živí semenami repky, zničí jedno až tri a ostatné semienka normálne dorastú.
Ďalším škodcom na mladých šešuliach je byľomor kelový, ktorý dokáže narobiť výrazne viac škody ako krytonos šešuľový. Samička byľomora totiž nakladie viac vajíčok do mladej šešule - vyliahnuté larvy vyciciavajú steny z vnútornej strany šešule, následkom čoho dochádza k jej deformácii, postupnému praskaniu a vypadávaniu vytvorených semien.
V súčasnosti už v teplejších oblastiach (okrem severu) repka kvitne a našla som už celkom slušný výskyt byľomora (aj napichané šešule), ktorý je neprehliadnuteľný hlavne cez obed a poobede, keď je vzduch prehriaty.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
