„Jedným z ambicióznych cieľov EÚ je zníženie spotreby prípravkov na ochranu rastlín až o 50 percent,“ povedal prof. Ing. Kamil Hudec, PhD. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, počas odborného sympózia spoločnosti Corteva Agriscience. Dochádza k zníženiu kvantity používania prípravkov a relatívne malý počet prípravkov prichádza na trh, pričom kritériá kladené na nové účinné látky sa neustále sprísňujú. Na druhej strane nastal rozmach biologických prípravkov na ochranu rastlín.“
Upozornil na skutočnosť, že biologické prípravky nepodliehajú takým postupom a kritériám ako chemické účinné látky, resp. chemické prípravky, takže je otázne do akej miery sú účinné. Preto podľa K. Hudeca, musí byť samotný proces reštrikcie účinných látok postupný a odborne zvládnutý.
Aké sú zmeny v spektre patogénov?
Ako ďalej uviedol, vplyvom meniacich sa klimatických podmienok sa mení aj druhové spektrum húb, napr. z rodu Fusarium spp., napr. popri klasickej fuzarióze klasov sa objavuje klásková fuzarióza klasov, ktorú sme pred tým nepoznali. Dochádza k zmenám v dominancii jednotlivých patogénov, taktiež k zmenám v symptomatike. Upozornil na zmeny v období výskytu patogénov, v ich infekčnom cykle (napr. hrdza plevová). Napríklad v porastoch jarného jačmeňa sa v posledných rokoch čoraz menej vyskytuje ramuláriová škvrnitosť jačmeňa. Naopak, na jačmeni nadobúda na význame múčnatka trávová.
Zmeny vo fungicídnej ochrane obilnín
Napriek tomu, že v ostatnom období nastáva významný výpadok účinných látok fungicídov, napr. zo skupiny azolov, chemické spoločnosti prichádzajú s novými účinnými látkami, resp. s kombináciami už existujúcich účinných látok. Medzi také najnovšie skupiny účinných látok patria práve fungicídy zo skupiny SDHI. Ich zavedenie do praxe prinieslo zmeny v termínoch ošetrení v prospech termínu T2.
V tejto súvislosti K. Hudec predstavil výsledky maloparcelkového pokusu, realizovaného v roku 2020 v lokalite Cabaj – Čápor v pšenici ozimnej, odroda Panonicus. Cieľom pokusu bolo zistiť, akým spôsobom účinkujú nové fungicídy Mizona a Librax od spoločnosti Corteva Agriscience v porovnaní s konkurenčnými fungicídmi na trhu. Konkrétne na zistenie účinnosti fungicídov v systéme jedného ošetrenia v termíne T2 (BBCH 45 - zástavový list vyvinutý). Mizona aj Librax obsahujú rovnakú účinnú látku fluxapyroxad zo skupiny SDHI, pričom v Mizone je kombinovaná s pyraclostrobinom a v Libraxe s metconazole. Fluxapyroxad účinkuje proti múčnatke trávovej, hrdziam a septórii. Pyraclostrobin je výborný proti hrdzi plevovej a pšenicovej a dobre účinkuje proti helmintosporióze pšenice. Metconazole posilňuje účinnosť proti septórii. Zo zloženia fungicídu Mizona vyplýva, že je viac určený na ošetrenie v suchých podmienkach (dominujú hrdze), pre významný green-efekt vďaka účinnej látke pyraclostrobin.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
