V tomto období sa na šešuliach a stonkách repky vyskytujú kolónie sivozelených vošiek. Je to voška kapustová Brevicoryne brassicae. Za priaznivých podmienok sa voška kapustová rýchlo šíri po celej rastline a taktiež ohniskovo na susedné rastliny, najčastejšie na okrajoch parciel.
signalizačná správa
Cicaním vošiek sa pletivá deformujú, šešule žltnú a ďalej sa nevyvíjajú. Medovica, ktorú vošky vylučujú, môže byť živnou pôdou pre černe. Voška kapustová prezimuje v štádiu vajíčka a podľa podmienok aj vo forme neokrídlených dospelých jedincov na kapustovitých rastlinách. Voška sa množí na jar a vytvára najprv kolónie neokrídlených a ku koncu jari aj okrídlených jedincov. Voška kapustová je letovo veľmi aktívna a môže prilietať aj z veľkých vzdialeností. Dobre znáša teploty okolo 28°C až nad 30°C, v takom prípade sa množí ešte rýchlejšie. V priebehu leta vytvára viac – za priaznivých podmienok aj vyše 10 generácií, ktoré sa skladajú z bezkrídlových aj okrídlených jedincov. Na jeseň začínajú samičky po spárení klásť vajíčka na kapustovité, medzi iným aj na repku. Prah škodlivosti je napadnutie desať a viac percent súkvetí sto a viac voškami, alebo okrajovo dve kolónie vošiek na jeden meter štvorcový.
Autorizovaný je prípravok s kombináciou účinných látok cypermehrin+chlorpyrifos alebo čistý gamma-cyhalothrin, alebo prípravok s účinnou látkou pirimicarb.
Pleseň zemiaková
Na mnohých lokalitách Slovenska došlo k splneniu predpokladov pre hospodársky významný výskyt plesne zemiakovej pre skoré a poloskoré zemiaky, krivka kĺzavého priemeru sa v mesiaci máj nachádzala dvakrát nad alebo v tesnej blízkosti (85 percent) kritickej krivky. Je preto vhodné vykonať prvé preventívne ošetrenie zapojených porastov.
Pleseň zemiakov (Phytophthora infestans) sa šíri pri teplotách 10 až 15°C a daždivom počasí. Pri teplotách nad 30°C je infekcia zastavená, pleseň odumiera. Predpokladom nástupu choroby je výskyt plesne na danej lokalite v minulom roku, náchylné odrody zemiakov a trvanie priaznivých podmienok osem týždňov po vzídení zemiakov. Choroba sa šíri z hľúz, ktoré boli vysadené už infikované a z rastlinných zvyškov z predchádzajúceho roku, na ktorých huba prezimovala. Príznaky sa objavujú najskôr na listoch svetlými škvrnami od okraja listu. Tieto škvrny postupne hnednú až usychajú. Na spodnej strane škvŕn sa tvorí povlak mycélia. Choroba sa prenáša na stonky, kde tvorí tmavé zahnívajúce škvrny až odumrie celá rastlina. Šírenie choroby je veľmi rýchle. Pri teplote 10 až 24°C a vlhkosti vzduchu 75 percent počas 48 hodín, alebo ovlhčení listu počas 4 hodín, nastáva masívne tvorenie konídií, tieto sú roznášané vetrom a dažďom a spôsobujú nové infekcie. V porastoch sa šíria lokálne, vytvárajú okolice, kde môžu byť rastliny zničené v priebehu jedného dňa – „zhoria na tabak“. Veľké nebezpečenstvo je preniknutie spór huby do hľúz v pôde. Napadnuté hľuzy majú na povrchu oceľovosivú šupku a vo vnútri hnedé až čierne škvrny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Všade tlač píše, že čierne škvrny v zemiakoch nie sú nebezpečné a možu sa konzumovať...Prosila by som o jasnú odpoveď, či sa možu jesť, alebo nie. Veď predsa, keď prekrojím zemiak a je plný čiernych škvŕn, ktoré jasne vykazujú čosi ako vláknitú štruktúru, ktorá sa ťahá cez zemiak, je jasné, že to je nebezpečná pleseň.