12.07.2021 | 12:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Albánsko ťaží z rastu dopytu po liečivých rastlinách počas pandémie

Šalvia, levanduľa, nevädza a ďalšie bylinky sú nielen liečivé, ale v tejto dobe, keď svet zápasí s pandémiou nového koronavírusu, priniesli obyvateľom albánskych hôr aj nečakané príjmy. Dopyt po liečivých bylinách v zámorí totiž prudko vzrástol.

Na úpätí pohorí Mali i Thate na juhu Albánska práve prebieha sezóna nevädze poľnej, rastliny tradične oceňovanej pre svoju schopnosť zvyšovať metabolizmus a odolnosť voči infekciám. Skoro ráno, pred horúčavou, desiatky žien ručne zbierajú modré kvety, ktoré lákajú aj včely a motýle. Pred odoslaním do zahraničia sa sušia v tmavých miestnostiach, aby sa zachovala ich farba.
Albánsko sa v uplynulých rokoch stalo jedným z popredných európskych producentov liečivých bylín, najmä divo rastúcich, nazbieraných v podhorských oblastiach. Približne 95 % z nich sa vyváža do Spojených štátov, Austrálie, Nového Zélandu, Francúzska, Nemecka alebo Talianska.
Dopyt po bylinkách už pred pandémiou stúpal. Ochorenie COVID-19 ešte zvýšilo záujem o liečivé rastliny, zvlášť o tie, o ktorých sa predpokladá, že posilňujú imunitný systém.
Podľa oficiálnych údajov v roku 2020 vyviezlo Albánsko vyše 14.000 ton liečivých a aromatických bylín v hodnote 50 miliónov eur. To bolo o 15 % viac ako v predchádzajúcom roku. Tento trend pokračuje, v 1. štvrťroku 2021 stúpol export liečivých a aromatických rastlín o 20 %.
Tento rozmach je neočakávaným prínosom pre jednu z najchudobnejších krajín Európy s 2,8 milióna obyvateľmi, ktorá závisí do značnej miery od cestovného ruchu, čo je odvetvie najviac postihnuté pandémiou.
Žihľava, divé jablone, prvosienka a ďalšie liečivé rastliny poskytujú obživu približne 100.000 Albáncom, ktorí ich sami už dlho využívajú v tradičných liekoch.
"Sú to preteky s časom. Musíme byť rýchli," hovorí Altin Xhaja, majiteľ spoločnosti Albrut. „Nevädze sú momentálne najdrahšie, kilo sušených kvetov vyjde na zhruba 30 eur,“ dodal.
Hneď vedľa polí s nevädzou sa rozprestiera fialový koberec slezu, ktorý na zber čaká o niečo dlhšie.
Filip Gjoka, vlastník ďalšej "bylinkovej" firmy tvrdí, že tento sektor profitoval aj z napätia medzi Washingtonom a Pekingom. „Obchodná vojna medzi USA a Čínou prinútila mnohých západných hráčov, aby sa obrátili k albánskemu trhu,“ tvrdí Gjoka, ktorý vedie aj asociáciu liečivých a aromatických bylín.
Približne 30 albánskych spoločností má povolenie na vývoz rastlín používaných pre ich protizápalové, antiseptické a dokonca protistresové vlastnosti. Vyrábajú sa z nich čaje bohaté na vitamín C a antioxidanty, oleje alebo masti.
Na skalnatých náhorných plošinách na severe Albánska rastie šalvia. Dopyt po nej vzrástol až o 40 %, čo viedlo farmárov k zväčšeniu obrábanej plochy.
„Tieto rastliny poskytujú obživu pre viac ako 50 % rodín v regióne,“ hovorí farmár Pjeter Cukaj, ktorý miestnej šalvii, levanduli a divým bylinám pripisuje „magickú silu“.
Poľnohospodári sa však sťažujú na ťažkosti pri zháňaní finančných prostriedkov na rozšírenie a výstavbu skladovacích a sušiacich zariadení a tvrdia, že akákoľvek finančná pomoc, ktorú dostanú, prichádza len „po kvapkách“.
Odborníci požadujú tiež zákon o označovaní, ktorý by zaručoval kvalitu a podporoval by tak rast tohto odvetvia.
„Všetko je čisté, bez pesticídov, bez ničoho,“ hovorí Edlira Licajová, keď spolu s tuctom ďalších žien vytrháva burinu okolo šalvie. „Všetko robíme ručne,“ dodáva.
Medzitým 91-ročná Drane Cukajová pripisuje svoju dlhovekosť šalviovému nálevu, ktorý pije každé ráno. Je presvedčená, že divoké byliny „pomáhajú proti koronavírusu“. To jej však nezabránilo, aby sa nechala zaočkovať - pre každý prípad.

(tasr)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down