Zhoršenú situáciu na trhu s obilninami spôsobili okrem iného povodne, slabá úroda a následné zvyšovanie cien základných potravín. Rast cien väčšiny obilnín i olejnín sa očakáva i nasledujúcich mesiacoch.
V týchto súvislostiach sa u chovateľov často vynárajú otázky substitúcie obilnín v kŕmnych dávkach pre hospodárske zvieratá. U chovateľov dojníc rastie záujem o zaraďovanie alternatívnych kŕmnych komponentov – vedľajších produktov z výroby škrobu, cukru či bioetanolu.
Sušené rezky
Spravidla sušené, voľné alebo peletované nemelasované rezky obsahujú okolo 5 % cukru. Melasované rezky (vedľajší výrobok pri výrobe cukru, obsahujúci vysušenú dužinu cukrovej repy, ku ktorej bola pridaná melasa) môžu obsahovať 10 a 28 % cukru, 12 až 20 % vlákniny a vyznačujú sa vysokou stráviteľnosťou pri relatívne rovnomernom uvoľňovaní energie. Chovatelia dojníc pri ich nákupe by okrem podielu cukru mali sledovať tiež obsah popolu nerozpustného v HCl (kyseline chlorovodíkovej), ktorý je v závislosti od kvality cukrovej repy a spracovania veľmi variabilný. Pelety sa predávajú v dvoch variantoch – štandardné veľkosti (10 až 12 mm) a ako tzv. minipelety (6 mm). Denná dávka na jednu kravu sa odporúča od 2 do 4 kilogramov.
Repkové výlisky
Odlišnosti výrobných procesov v centrálnych a decentralizovaných olejných mlynoch vedú k veľkému kolísaniu v zložení a kvalite tohto produktu - vedľajšieho výrobku pri výrobe oleja získaného lisovaním semien repky. Priemerný obsah glukozinolátov (GSL) sa pohybuje od 14,4 do 15,3 mmol/kg, čo je 2- až 2,2-krát viac v porovnaní s repkovým šrotom; obsah hrubého tuku je dokonca vyšší 2,8- až 4,7-krát. Najmä decentralizované lisovne vykazujú extrémne široké rozmedzie v obsahu zvyškového hrubého tuku (9 - 29 %; zvyškový tuk sa v bachore dojníc uvoľňuje a pri jeho nadbytku dochádza k poškodeniu mikroorganizmov produkujúcich acetáty. Následkom toho klesá stráviteľnosť vlákniny, príjem krmiva a tiež podiel mliečnych zložiek. Množstvo tuku vo výliskoch je rozhodujúcim faktorom pre jeho dávkovanie. Dôležitým činiteľom pre použitie v kŕmení dojníc je i množstvo bielkovín využiteľných v črevnom trakte a podiel nedegradovaných bielkovín. Prednosťou výliskov je vysoký obsah fosforu. Zaradenie repkových krmív do kŕmnych dávok ošípaných je vhodné ako z hľadiska fyziológie výživy, tak i z hľadiska ekonomického. Repkové výlisky a šrot sú atraktívnymi kŕmnymi komponentmi pre ošípané, pretože sú zdrojom energie a bielkovín s relatívne vysokým podielom vlákniny. V porovnaní so sójovým extrahovaným šrotom hovorí pre repkový šrot vyšší podiel aminokyselín s obsahom síry (metionín a cysteín) a vysoký obsah fosforu, čo môže redukovať náklady na minerálne krmivá.
Starý chlieb a pečivo
Starý chlieb je vhodný ku skrmovaniu dojniciam, predpokladom je však jeho bezpečná kvalita po hygienickej stránke. Predovšetkým pri vlhších výrobkoch je nutné dávať pozor na možné riziko vzniku plesní. So skrmovaním chleba sú spravidla spojené vyššie pracovné náklady (doprava, uskladnenie, odstraňovanie obalov), čo treba pri kolísajúcom obsahu živín zohľadniť pri kalkulácii. Pozornosť treba venovať i obsahu sodíka a tuku, ktorý môže byť u niektorých typov pekárenských výrobkov vysoký; to platí aj pre obsah sacharidov.
Obilné výpalky
Obilné výpalky, predovšetkým pšeničné, jačmenné, ražné alebo kukuričné, sú vedľajšími produktmi pri výrobe bioetanolu. Výpalky sa spravidla sušia a peletujú, čo uľahčuje dopravu, uskladnenie a tiež manipuláciu pri kŕmení. Navyše, sušením sa zvýši obsah bielkovín, ich obsah je potom porovnateľný s repkovým i sójovým šrotom. Kŕmenie mokrými výpalkami je ekonomicky a energeticky výhodné, je však obmedzené krátkou dobou skladovateľnosti a relatívne malou oblasťou okolo liehovaru, do ktorej má ešte zmysel dopravovať krmivo s takto vysokým obsahom vody. Problémom výpalkov je výrazné kolísanie živín (najmä bielkovín) vo výsledných produktoch, ktoré je ovplyvnené množstvom faktorov, najmä výrobným procesom. Významný vplyv na zloženie a kvalitu výpalkov má spôsob a kvalita výroby liehu. Ide najmä o dôkladnosť fermentácie suroviny a následne o „jemnosť“ destilácie, poprípade i sušenie vzniknutých výpalkov. Do akej miery sa budú liehovarské výpalky používať vo výžive hospodárskych zvierat, bude záležať od ich živinového zloženia, ale najmä od ich kvality, dostupnosti a ceny v porovnaní s cenami obilnín a sójového extrahovaného šrotu. Výsledky štúdií preukázali, že do kŕmnych dávok vysokoúžitkových kráv možno bez problémov zaradiť až 10 % ražných lisovaných výpalkov. Pred zaradením produktu treba venovať pozornosť obsahu mykotoxínov. Zastúpenie výpalkov v kŕmnych zmesiach závisí od fyziologického stavu i od kategórie zvierat. Podľa doterajších skúseností je ekonomicky výhodné zaradiť kvalitné moderné sušené liehovarské výpalky do krmiva dojníc, býkov vo výkrme, ale i do krmiva ošípaných.
Lisovaná zemiaková drvina
Zemiaková drť bola v posledných rokoch na farmách mliečneho dobytka zaraďovaná do kŕmnych dávok stále častejšie. Spravidla obsahuje 14 až 15 % sušiny, je bohatá na škrob (38 %) a energiu (7,3 MJ/NEL kg sušiny), ale chudobná na bielkoviny a neobsahuje žiadnu štrukturálne významnú vlákninu. Škrob sa v bachore pomaly rozkladá a pre prežúvavce je celkom úplne stráviteľný. Do kŕmnej dávky dojníc možno zaradiť 10 až 15 kg zemiakovej drviny; kŕmne dávky je nutné doplniť o minerálne a stopové prvky.
Siláž z lisovaných rezkov
Lisované rezky (25 až 28 % sušiny) sú veľmi vhodné k silážovaniu. Je však nutné zasilážovať veľmi rýchlo ešte teplé rezky (40 až 45 °C) a starostlivo zakryť; vhodné sú predovšetkým silážne vaky. Silážny vak musí byť vybavený ventilom, aby bolo možné vypúšťať vznikajúce fermentačné plyny. So skrmovaním možno začať najskôr po 6 až 8 týždňoch. Koncentrácia energie v lisovaných rezkoch sa pohybuje okolo 7,5 MJ/kg sušiny; obsah bielkovín (11 %) je relatívne nízky. Maximálna dávka na kravu je 5 kilogramov sušiny na deň, u dobytka vo výkrme môže tvoriť takmer 30 % celkového príjmu krmiva.
