Chronický stres u dojníc vedie k dlhodobo zvýšeným hladinám kortizolu, čo je hlavný stresový hormón, ktorý sa následne prejavuje zníženou produkciou mlieka, zhoršenou imunitou a reprodukčnými problémami.
Hladina kortizolu v srsti dojníc sa používa ako biomarker chronického (dlhodobého) stresu a celkovej pohody (welfare) zvierat. Na rozdiel od krvných testov alebo testov zo slín, ktoré merajú akútny stres, srsť poskytuje informácie o aktivite osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) a retrospektívny záznam o expozícii kortizolu v priebehu týždňov až mesiacov a lepšie tak odráža dlhodobú záťaž. Kortizol je steroidný hormón produkovaný kôrou nadobličiek, známy ako "hormón stresu", prerože jeho hladina prudko stúpa v reakcii na fyzickú či psychickú záťaž.
Tím belgických vedcov namiesto skúmania vzoriek krvi či mlieka, ako je to zvyčajné, analyzoval vzorky srsti pomocou moderných spektroskopických metód - infračervenej a Ramanovej spektroskopie. Vedcom to umožnilo identifikovať molekulárne vzorce spojené so zvýšenými hladinami kortizolu. Odber vzorky srsti je rýchly, bezbolestný a menej stresujúci pre zviera než odber krvi, čo zaručuje, že samotný odber neskreslí výsledky meraní. Kortizol sa ukladá do rastúceho vlasu, takže dĺžka srsti môže reprezentovať stresovú históriu za určité obdobie. Tento prístup sa v laboratóriu považuje za rýchlejší a menej invazívny ako klasické testy ELISA.
Podľa výskumníkov by táto metóda mohla priniesť konkrétne výhody pre farmy v oblasti manažmentu stáda. Stres spôsobený horúčavou, chybami v kŕmení, bojmi o dominanciu alebo nevhodnými podmienkami ustajnenia by sa dal odhaliť včas, čo by umožnilo robiť rýchlejšie protiopatrenia. Zlepšilo by to pohodu a zdravie zvierat a zároveň tak pomohlo znížiť straty v produkcii mlieka. Najmä v časoch vysokých nákladov a nízkych marží by lepšie monitorovanie stresu mohlo byť ekonomicky významné, tvrdia výskumníci.
Príčiny chronického stresu
Pri chronickom strese je hladina kortizolu trvalo zvýšená, čo má za následok narušenie metabolizmu a oslabenie imunitného systému. Dlhodobo vysoká hladina kortizolu znižuje výdaj mlieka, zhoršuje jeho zloženie (zníženie obsahu bielkovín) a zvyšuje riziko vzniku ochorení ako mastitída. Taktiež je spojená so zníženou mierou zabrezávania a s vyšším rizikom potratov. Opakované vystavenie rovnakému stresoru (napr. dlhé uzamknutie v kŕmnych zábranách) môže viesť k tomu, že zvieratá sa nedokážu adaptovať, čo vedie k patologickým dôsledkom.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 11.
