Českí poľnohospodári uplynulý týždeň oslávili päťdesiaty štvrtý Svetový deň mlieka. Verejnosti pripomenuli nielen pozitívne zdravotné účinky tejto potraviny, ale i to, že Česká republika už v produkcii mlieka nie je sebestačná a stavy dojníc posledné tri roky prudko klesajú.
Jan Veleba, prezident Agrárnej komory ČR, najprv zdôraznil význam mlieka pre zdravie človeka: „Mlieko obsahuje takmer všetky látky potrebné pre rast, vývoj a činnosť ľudského organizmu. Veľký význam má jeho obsah vápnika, ktorý je dôležitý pre tvorbu kostí a zubov, pre zrážanlivosť krvi, ale i na kontrolu hmotnosti a pre nižšie riziko mŕtvice. Bez konzumácie mlieka je denný príjem vápnika u človeka nedostatočný a musí byť saturovaný rôznymi potravinovými doplnkami,“ vyhlásil.
Mlieko je okrem toho zdrojom vitamínu D, a kyslomliečne výrobky zase vďaka prirodzenému obsahu potrebných mikroorganizmov obnovujú mikroflóru tráviaceho ústrojenstva a zvyšujú imunitu. „Mlieko nie je len dôležitým zdrojom vápnika pre deti i starších spotrebiteľov, ale je zdravou a veľmi hodnotnou potravinou v každom veku,“ zhrnul Jan Veleba.
Napriek významu mlieka prežívajú v súčasnosti jeho producenti v Českej republike ťažké časy. Veľa z nich v posledných rokoch ukončilo činnosť, takže naši susedia spoza rieky Moravy stratili v produkcii tejto strategickej suroviny sebestačnosť. „Ako sa asi mali rozhodnúť stovky chovateľov, keď dostávali za mlieko ani nie 5 Kč? Čo mali na výber? Rozhodli sa, ako sa rozhodli – redukovali stáda,“ opísal situáciu Jan Veleba.
Kým na začiatku roku 2008 chovali českí roľníci 432-tisíc dojníc, na začiatku tohto roku to už bolo len 370-tisíc dojných kráv. Naopak, stavy kráv bez trhovej produkcie mlieka stúpli za to isté obdobie zo 168-tisíc na 175-tisíc kusov.
Česká republika nenaplnila ani kvótu pridelenú Európskou úniou, o zvýšenie ktorej počas predvstupových rokovaní tak tvrdo bojovala. V nedávno skončenom kvótovom roku vyprodukovala len 91,5 percenta z toho, čo mohla. „Tých osem a pol percenta predstavuje napríklad dvetisíc pracovných miest v maštaliach,“ uviedol Jan Veleba.
V posledných dvoch rokoch sa výroba mlieka v ČR pohybuje na úrovni 2,7 miliardy litrov, čo je zhruba polovica z objemu, ktorý sa vyprodukoval v roku 1989. Pokles stavov bol ale vykompenzovaný nárastom priemernej ročnej dojivosti, a to z 5 589 litrov v roku 2001 na 6 904 litrov na kus v roku 2010.
Podľa údajov Českomoravského zväzu mliekarenského klesla vlani spotreba mlieka a mliečnych výrobkov o necelých šesť kilogramov, na 244 kilogramov na osobu a rok, za čo môže najmä doznievajúca hospodárska kríza. Česi obmedzili predovšetkým spotrebu konzumného mlieka: priemerný obyvateľ ČR vypil 58 litrov mlieka, čo je pod priemerom Európskej únie, ktorý činí 64,5 litra na osobu. V tomto smere sú úplnými šampiónmi Íri a Estónci, ktorí priemerne vypijú 140 litrov mlieka ročne.
Klesla aj spotreba fermentovaných výrobkov a tavených syrov. Naopak, tradične vysoko sa drží konzumácia masla (5 kilogramov na osobu ročne). Mliekari pozitívne hodnotia rastúcu spotrebu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, negatívnym javom je ale podľa nich neustále vzrastajúci podiel importovaných výrobkov na celkovej spotrebe. Ten už dosiahol 39 percent, a u syrov dokonca 44 percent.
Agrárna komora ČR sa snaží zvýšiť popularitu mlieka medzi spotrebiteľmi aj nedávno spusteným programom Biele plus. Ide o trojročný program s podporou vo výške 9,3 milióna korún (asi 380-tisíc eur), financovaný z prostriedkov Európskej únie i národných zdrojov. V rámci neho sa - okrem iného - konajú vo vybraných mestách ochutnávky mliečnych výrobkov. Potravinárska komora ČR sa zase snaží podporiť spotrebu mlieka prostredníctvom udeľovania nového loga Český výrobok – garantované Potravinárskou komorou.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
