Z hľadiska hodnotenia sebestačnosti regiónov sa významu a vývoju poľnohospodárskej činnosti pripisuje vyššia pridaná hodnota z aspektu zvyšovania bezpečnosti potravín na súčasnom domácom i zahraničnom trhu. Oživenie ekonomiky ku klimaticky neutrálnemu hospodáreniu má byť realizované prostredníctvom štrukturálnych fondov, tvorbou nadstavbového rozpočtu EÚ a tiež fondu spravodlivej transformácie.
Európsky model zelenej dohody v tematickej oblasti hospodárenia má za úlohu zvýšiť stupeň komplexnosti manažmentu pre udržateľný rozvoj, pre aktívnu krajinotvorbu, rozvoj vidieka a posilnenie hodnotového reťazca obyvateľstva na princípe subsidiarity a stratégie „z farmy na stôl“.
Medzinárodné výzvy na spoluprácu nás upozorňujú na menej využívané informačné prúdy, ktoré by odhaľovali proces preukázania integrácie technologicko-ekonomickej životaschopnosti poľnohospodárstva v obehovom hospodárstve. Označované sú ako čiastočné až menej dostatočné. Praktickú realizáciu procesu prechodu k obehovému hospodáreniu sťažujú mnohé kritériá objektívnych faktorov, ako je napríklad nedokončená transformácia majetkovej podstaty a užívania poľnohospodárskej pôdy v štruktúre vlastníctva, nevyjasnené vzťahy družstevných spoločností, vzťahy prvovýrobcov a spracovateľov, ich platobná neschopnosť či menej stabilný trh. Poľnohospodárstvo je navyše jedným z hospodárskych odvetví, produkcia ktorých je vo vysokej miere závislá od vplyvu biologických a klimatických faktorov. Trávne ekosystémy ako jedny z najväčších prírodných formácií sveta tvoria významný podiel výživového reťazca hospodárskych zvierat, sú zdrojom krmiva, energie, liečivých bylinných zložiek, podzemnej biomasy, produkcie tovarov a prírodného habitu. Záujem o hospodárske využitie nadzemnej fytomasy ako krmiva bol však pri znižujúcom sa stave chovu hospodárskych zvierat v posledných desaťročiach v klesajúcej tendencii.
Produkcia bioplynu z trávnych porastov
Model biologických metód, spracovania hospodársky inak nevyužitej biomasy, bol výsledkom dlhodobej stratégie vedeckej a demonštračnej bioenergetickej stanice v produkcii bioplynu z trávnych porastov. Návrh bol implementovaný ako ekologicky prijateľná technológia a reverzibilita procesu bola kontrolovaná cyklickým využitím výstupných produktov: bioplyn, tepelná energia, tuhé hnojivo (digestát) či tekutý extrakt (fugát) v rakúskom „modeli Güssing – Európskeho koordinačného centra pre obnoviteľné energie“.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Jozefa Čunderlíka, PhD. a RNDr. Aleny Rogožníkovej z NPPC - VÚRV - Ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny 14.
