Množstvo živín obsiahnuté v rastlinnej produkcii z jednotky plochy závisí od výšky produkcie, druhu rastliny, vonkajších podmienok a od množstva ďalších faktorov. V každom prípade k rozhodujúcim patrí druh pestovaných rastlín a výška produkcie. Je pochopiteľné, že pri vyššej produkcii sa do kolobehu uvádza viac živín. S intenzifikáciou rastlinnej výroby, pri už dobre známych faktoch o redukcii živočíšnej výroby a s ňou spojenej nižšej produkcii organických hnojív, bolo a je potrebné nahrádzať živiny predovšetkým formou aplikácie priemyselných hnojív.
Téma vstupov živín práve formou aplikácie živín v priemyselných hnojivách je stále veľmi živá, nakoľko tak, ako snáď každá z poľnohospodárskych činností, vyvoláva protichodné reakcie. Na jednej strane existuje záujem na zvyšovaní produkcie z pohľadu demografického vývoja a zvyšovania počtu obyvateľov na planéte a na druhej strane na poplach bijú ekológovia snažiaci sa o akýsi „očistný“ proces v poľnohospodárstve, ako aj zvyšovanie zastúpenia ekologickej primárnej rastlinnej produkcie.
Pokles spotreby priemyselných hnojív
Z dostupných informácií uvedené dokumentuje aj graf vychádzajúci z údajov ÚKSUP-u, z ktorého sa dá vyčítať, že naši poľnohospodári sa začali chovať ekologicky, i keď skôr nedobrovoľne, hneď po nástupe celospoločenských zmien na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pokles spotreby priemyselných hnojív bol veľmi razantný v porovnaní s priemerom spotreby v krajinách západnej Európy a neporovnateľne výrazný v porovnaní s „lídrami“ v hnojení, akým je napríklad Holandsko.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
