B. Pém: Niekto predsa musí zveľaďovať gazdovstvá

Stojí na čele Združenia mladých farmárov Slovenska. Medzinárodná skratka tohto združenia, ktoré pred časom zakladal a s ktorou sa stretnete aj v nasledujúcich riadkoch, znie ASYF (Association of Slovak Young Farmers). Veď aj v čase, keď sme ho požiadali o rozhovor, sa práve vrátil z Bruselu. A pravdupovediac, doma nemajú mladí farmári na ružiach ustlané. Sympatické však je, že sa nevzdávajú. A že vôbec sú. Na otázky Roľníckych novín dnes odpovedá predseda tohto združenia, BÁLINT PÉM.

Kto je vlastne mladý farmár?

„Pre naše združenie ASYF je mladým farmárom každý aktívny agropodnikateľ vo veku do 40 rokov, pôsobiaci vo vidieckom prostredí SR.“

Existuje k tomuto pojmu exaktná definícia?

„Pri odpovedi na vašu otázku si pomôžem citáciou z Programu rozvoja vidieka: Mladý farmár môže byť príjemcom, ak spĺňa tieto požiadavky: ▪ vek do 40 rokov v čase zakladania alebo prevzatia podniku, ak žiadateľom je právnická osoba; ▪ adekvátne pracovné zručnosti a schopnosti; ▪ za vedúceho podniku je ustanovený po prvýkrát.”

Do koľkých rokov veku je farmár mladý, a kedy už prestáva byť mladým farmárom?

„V rámci EÚ je kategória pre podporu mladých farmárov do 40 rokov, Eurostat hovorí o 7 percentách farmárov do veku 35 rokov z ich celkového počtu.“

Má vôbec zmysel deliť farmárov na mladých a na tých ostatných?

„Určite áno, veď razantný rozvoj podnikania, inovatívnosť, flexibilita a zmysel pre nové metódy pestovania a chovu aj nových, netradičných druhov, sú často výsadou práve mladých poľnohospodárov. Ďalší pohľad možno vyplýva z problému, prečo mladým roľníkom nevonia agrárne podnikanie. V prípade začínajúcich, ale aj väčšiny mladých agropodnikateľov to súvisí najmä s prístupom ku pôde, ku kapitálu, a v neposlednom rade aj k informáciám.“

Nie sú roľníci tak či tak na jednej spoločnej lodi, kde platia viac menej rovnaké pravidlá?

„V princípe určite áno, ale generácie odchádzajú aj prichádzajú, a majetky i hospodárstva predsa niekto musí zveľaďovať. Údaje zo súčasnej štatistiky sú v tomto ohľade silným argumentom v prospech podpory generačných zmien.“

Koľko mladých farmárov v súčasnosti evidujeme na Slovensku?

„Na túto otázku nemôžem reagovať exaktne, pretože nemáme presné čísla, ale oficiálne, podľa štatistik EÚ, by to malo byť 7 percent z celkového počtu pracovníkov v agrárnom sektore.“

Pribúdajú mladí ľudia v poľnohospodárstve, alebo zaznamenávame skôr ich úbytok?

„Zopár zanietených nadšencov sa nájde vždy, príkladom sme možno aj my v rámci ASYF. Značný nezáujem mladých o poľnohospodárstvo je však aj dôsledkom zlej povesti agrárneho sektoru v očiach širokej verejnosti, ale pokrivkáva aj systém vzdelávania.“

Koľko členov má v súčasnosti vaše združenie?

„Z pohľadu absolútnych čísel je nás možno relatívne málo, konkrétne 55, ale osvetou si získavame stále viac nových sympatizantov.“

Majú mladí poľnohospodári v našej krajine vytvorené také podmienky, ktoré by im umožnili štart do podnikania v agrárnom odvetví?

„Nie, exekutíva na Slovensku sa tejto problematike dostatočne nevenovala. Veď ani bežné podpory pre začínajúcich mladých farmárov v rámci Programu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013, čo mohlo predstavovať sumu až do 70 000 eur, Slovenská republika neimplementovala.“

Ako je to s podporou mladých farmárov v porovnateľných okolitých krajinách?

„Niektoré z okolitých či porovnateľných krajín podporujú mladých farmárov tak, že mladí, začínajúci farmári jednorazovo dostanú 25 000 až 70 000 eur. Tieto krajiny podporujú aj tzv. predaj farmy mladým roľníkom v rámci programu predčasného ukončenia poľnohospodárskej činnosti v súvislosti s tým, že pôvodný gazda ide trebárs na dôchodok. Zvláštnosťou nie sú ani osobitné podpory pre mladých roľníkov.“

Čo je v súčasnosti najväčším problémom mladých farmárov na Slovensku?

„Úplne jednoznačne je to získavanie finančných prostriedkov na nákup pôdy.“

Ako by ste tento problém riešili vy - ak by ste mali v rukách nástroje na jeho riešenie?

„Mal by to byť záujem štátu, aby posilnil domácich agropodnikateľov a uľahčil im prístup k pôde; pričom by sa to malo týkať hlavne mladých roľníkov, lebo práve oni majú najväčší potenciál na dlhodobé pôsobenie v agrárnom rezorte. Nuž a Slovenská záručná a rozvojová banka by mala poskytovať bankové garancie na komerčné úvery, slúžiace na nákup pôdy.“

Myslíte si, že mladým farmárom sa na Slovensku venuje dosť pozornosti zo strany štátu, povedzme zo strany rezortného ministerstva či zo strany iných vládnych inštitúcií?

„Jednoznačne nie, veď aj rezortný minister Zsolt Simon na otázku, či v blízkej budúcnosti bude nejaká podpora mladých, začínajúcich farmárov, viackrát jednoznačne vyhlásil: Nie.“

Ako bude podľa vášho názoru vyzerať slovenské poľnohospodárstvo o desať rokov, teda v roku 2020?

„Drvivá väčšina poľnohospodárskych podnikov bude v rukách domácich a zahraničných finančných skupín, ktoré budú zásobovať globalizované markety. Je tu však výzva aj pre mladých agromanažérov. Ostatní domáci farmári sa budú čoraz viac presadzovať na regionálnych a miestnych trhoch – najmä domácou kvalitou a rozšírenými službami pre dobre informovaného konzumenta. To všetko sú šance aj pre mladých farmárov.“

Dožije sa slovenský mladý farmár tohto letopočtu?

„Verím že áno. Pravda, ak budeme mať dosť šikovných a vytrvalých nasledovníkov.“

Združeniu sa venujete len na dobrovoľnej báze, takpovediac vo voľnom čase. V civilnom povolaní ste však tým, komu sa hovorí aktívny farmár, roľník. Mohli by ste čitateľom aspoň stručne predstaviť váš podnik?

„Naše hospodárstvo je typickým príkladom podniku súkromne hospodáriaceho roľníka. Založené bolo v roku 1993 v Patinciach, okres Komárno. Na začiatku, popri mojom štúdiu na SPU v Nitre, sme sa na 30 hektároch venovali produkcii poľnej zeleniny. Od roku 2009 sme podnik rozšírili až na dnešných vyše 300 hektárov. Naše podnikanie je zamerané na rastlinnú výrobu, na pestovanie plodín na ornej pôde, ktoré sú typické pre juh Slovenska. Venujeme sa aj zmluvnému pestovaniu sóje a maku na potravinárske účely, ako aj plodín na zelené hnojenie ako sú facélia, horčica či reďkev. Pestujeme aj cibuľu a hrach. Manželka sa venuje produkcii trvaliek, čím máme dvor rozkvitnutý po celý rok. Hospodárenie sa stále snažíme dopĺňať o inovatívne prvky, čím dosahujeme stále lepšiu ekonomickú efektívnosť produkcie a súčasne aj šetrnejšie prístupy k pôde a k prostrediu. V ostatnom čase smerujeme investície do tzv. pásového obrábania pôdy, známeho pod pojmom strip till. Život na farme sme si vybrali dobrovoľne. Tento život a prax nás naučili využívať všetky dostupné prostriedky na to, aby podnik prežil a aby sme zabezpečili jeho rozvoj. Tvorivé myslenie a rýchla podnikateľská reakcia na meniace sa trhové podmienky, ale aj na zmeny v exekutíve i v možnostiach na využívanie eurofondov sú kľúčom k úspechu nášho rodinného hospodárstva.“

Pripravil: BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 17/2011