Jedna z tém odborného sympózia spoločnosti Corteva Agriscienece, ktoré sa uskutočnilo on-line formou začiatkom januára 2022, bola zameraná na hospodársky významnú chorobu repky olejky – bielu hnilobu (Sclerotinium sclerotiorum). Taktiež na možnosti využitia metód šľachtenia v ochrane repky olejky nielen proti uvedenému ochoreniu.
Uvedenej témy sa zhostil Ing. David Bečka, Ph.D., z Českej zemědělskej univerzity v Prahe.
V úvode skonštatoval známe fakty o bielej hnilobe a hube, ktorá ju spôsobujeSclerotinia sclerotiorum - patrí k najobávanejším patogénom, nielen repky a spôsobuje núdzové dozrievanie napadnutých rastlín. Tvorí sklérociá, vďaka ktorým v pôde prežíva desať a viac rokov. Pokiaľ sa dostane do ideálnych podmienok, t. j. do pôdy - do hĺbky päť centimetrov pri teplote 10 - 12°C, sklérocium vyklíči v apotéciá (plodničky), čo je zvyčajne v období opadávania korunných lupienkov. Plodničky produkujú milióny askospór, ktoré sa šíria v poraste a pokiaľ pretrvávajú vhodné vlhkostné podmienky - dochádza k infekcii rastlín. D. Bečka upozornil na zákernosť ochorenia, ktoré spočíva v tom, že okrem sekundárnej askospórovej infekcie prebieha aj primárna infekcia, kedy sklerócium prostredníctvom mycélia prerastá priamo do koreňového systému rastliny a infikuje ju cez pôdu. „Táto infekcia nie je závislá na poveternostných podmienkach a aj v suchých rokoch dokáže repku ako aj iné plodiny infikovať,“ dodal D. Bečka, podľa ktorého poškodenie porastov bielou hnilobou je na Slovensku ročníkovou záležitosťou. Ochorenie sa vyskytovalo najmä v roku 2010, taktiež v roku 2017 - hlavne na severe a východe Slovenska, naproti tomu v roku 2021 výskyt bielej hniloby na Slovensku nebol tak intenzívny, ako napr. v Českej republike. Ďalej upozornil, že za šírením bielej hniloby je aj nevhodná skladba osevných postupov, t. j. pestovanie repky po sebe, častejšie pestovanie slnečnice, prípadne rôznych druhov strukovín.
Aké sú možnosti ochrany?
„Ak chceme účinne eliminovať bielu hnilobu, ide vždy o komplex opatrení, t. j. využitie preventívnych metód, akými je vhodné zloženie osevného postupu, zapracovanie pozberových zvyškov, hlboké spracovanie pôdy, zabezpečenie optimálne hustých porastov (nie prehustené). Z priamych metód ochrany sú k dispozícii biologické prípravky s aplikáciou napr. pred výsevom repky, prípadne začiatkom kvitnutia,“ objasnil možnosti ochrany D. Bečka.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
