Biologická bezpečnosť v chove ošípaných sa stala problémom v súvislosti s globalizáciou produkcie a trhu s bravčovým mäsom od začiatku 90. rokov minulého storočia. Zaiste k tomu prispeli i nové choroby, ako bol PRRS (reprodukčný a respiračný syndróm ošípaných), ktoré ukázali vysokú zraniteľnosť nielen jednotlivých kooperácií fariem prostredníctvom toku prasiat, ale i celých častí chovateľskej pyramídy.
Genetické spoločnosti a priemysel zaoberajúci sa produkciou ošípaných a bravčového mäsa preto postupne pristúpili k realizácii základných princípov biologickej bezpečnosti v praktických podmienkach produkcie. Využívali k tomu poznatky vychádzajúce z výsledkov výskumu, ale i skúseností získaných z mnohých fariem v rade krajín.
Dnes sa biologická bezpečnosť stala, vedľa snahy o trvalé zvyšovanie parametrov produkcie, jedným z hlavných úloh chovateľov, ktoré majú zaistiť ekonomický profit a tým i budúcnosť odvetvia. Biologická bezpečnosť predstavuje jednu zo základných podmienok pre zaistenie vysokej úrovne zdravia ošípaných i človeka, ako konzumenta bravčového mäsa v súčasnosti i budúcnosti. Existuje stále viac dôkazov, ktoré potvrdzujú prospešnosť systému biologickej ochrany fariem v podmienkach globalizácie produkcie ošípaných a trhu. V uplynulých 20 rokoch bolo zaznamenané šírenie niektorých pôvodcov infekcií nielen na jednotlivých kontinentoch, ale aj medzi nimi. Názorným príkladom „priepustnosti“ systému biologickej bezpečnosti na farmách ošípaných v Európe a Severnej Amerike bolo šírenie vírusu PRRS. Vysoká prevalencia fariem postihnutých týmto ochorením, ktorá v mnohých krajinách dosahovala viac než 90 % (Belgicko, ČR), bola dokladom deklarovaných, ale prakticky nikdy realizovaných opatrení, zaisťujúcich biologickú bezpečnosť fariem.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 38.
