Biologické spracovanie pôdy – návrat k podstate!

Čoraz problematickejšia príprava pôdy pre založenie porastov. Čoraz nevyrovnanejšie vlhkostné pomery v pôde. A do tretice čoraz nevyrovnanejšie výnosy a rastúce nároky na dosiahnutie úrod, ktoré boli prednedávnom bežné. Čo sa stalo? Máme na to riešenie? Tento príspevok nie je o hľadaní vinníkov ale o hľadaní riešenia, ktoré sme cestou na vrchol pána tvorstva niekde v minulosti stratili. Čo nám bráni ohliadnuť sa a zamyslieť sa nad potrebou zmeny nášho prístupu a pohľadu na pôdu a jej obrábanie?

Rudolf Steiner v roku 1920 vo svojej práci „Pôda nie je tovar“ vyslovil konštatovanie „Robiť z pôdy tovar je lož“, kde sa zamýšľa nad nesmiernym významom pôdy pre ľudí. Zároveň uvádza, že by sa nikdy nemalo stať, aby som sa bez záujmu o pôdu stal vlastníkom pôdy a iba som z nej získaval rentu pričom všetko ostatné mi bude ľahostajné. Dnešnú realitu necháme na individuálne posúdenie.

Náhľad do histórie

Z doterajšieho vedeckého poznania vieme, že naša planéta má približne 4,5 miliardy rokov. Rovnako, ako vieme, že život sa na pevninu dostal z mora asi pred 450 miliónmi rokov, čo predstavuje asi 10 percent z času od vzniku planéty. Najprv začal mikroskopickými organizmami a neskôr sa vyvinul do vyšších foriem života. Z počiatku išlo najmä o rastlinstvo a neskôr aj o živočíchy. Život na pevnine však prešiel aj mnohými radikálnymi zmenami.

S vývojom vyšších rastlín a neskôr s ich odumieraním za spolupráce s mikrobiálnym životom sa čisto minerálny povrch zložený z hornín obohatil o organickú zložku. Začala vznikať pôda! Vytvoril sa nový živý ekosystém.

A teraz trošku z našej histórie. Naši dávni predkovia spočiatku zberali, neskôr lovili a ešte neskôr začali domestifikovať divú zver a pestovať vybrané plodiny. Toto nastalo pred približne 12 000 rokmi.

Ľudia najprv pestovali plodiny bez kyprenia pôdy, neskôr s kyprením pomocou primitívneho dreveného náradia (niektoré „primitívne“ kmene dodnes), až (a to sa presunieme do nie až tak dávnej minulosti) napokon bratranci Veverkovci v roku 1827 vynašli ruchadlo. Od tohto okamžiku sme prešli v nasledujúcich 193 rokoch k intenzívnemu obrábaniu pôdy. Zhrnuté v čase: pôdu mechanicky spracovávame približne 0,005 percenta času, od kedy sa objavili naši predkovia a iba 0,00000043 percenta, odkedy vznikol život na súši. Ukazuje sa však, že cesta intenzívneho spracovania pôdy nie je cestou do budúcnosti!

Pôda – živý ekosystém

Úzke prepojenie biologickej aktivity pôdy, koreňového systému rastlín a organicko-minerálneho komplexu, ktorý nazývame pôda, je výsledkom evolúcie trvajúcej 450 miliónov rokov. Fotosyntéza – základný zdroj energie, ktorú využívajú vyššie rastliny, je stará asi dve miliardy rokov. A človek, ktorý je na začiatku poznania predpokladá, že môže tento systém riadiť. Môže, ale musí rešpektovať procesy, vďaka ktorým sa ocitol na tejto planéte. Fyzika, chémia, biológia sú vedy vďaka, ktorým spoznávame ako funguje naše prostredie, náš svet. Prostredníctvom nich môžeme popísať už mnohé procesy, ktoré prebiehajú v pôde a sú spojené aj s jej obhospodarovaním.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.