Ozimná repka má odporúčaný odstup v osevnom postupe štyri roky, ktorý však kvôli vysokému dopytu nie je vždy dodržaný. Nedodržiavanie osevného postupu následne vedie okrem iného aj k nadmernému výskytu hubových chorôb, ktoré spôsobujú zníženie výnosu.
Jednou z týchto chorôb je aj Verticillium longisporum. Príznaky spôsobené verticíliovým vädnutím repky sú často nešpecifické, je ľahké ich prehliadnuť alebo zameniť s príznakmi spôsobenými inými patogénmi. Môžu byť tiež považované za prejav starnutia, pretože sa na rastline objavujú až v neskorej fáze vývoja, a aj to komplikuje diagnostiku choroby v teréne. Zožltnutie jednej polovice starších listov môže byť prvý zjavný, aj keď nie vždy spoľahlivý príznak, ktorý sa prejavuje vo fáze kvitnutia repky. Tento príznak je charakteristický aj pre ďalší vaskulárny patogén Fusarium oxysporum. Počas kvitnutia rastlín sa môžu objaviť aj nešpecifické príznaky vo forme chlorózy listov a bočných výhonov. Typické príznaky sa na rastline prejavujú až v období dozrievania. V dôsledku napadnutia cievnych zväzkov hostiteľa možno na infikovanej rastline pozorovať najprv žltý a neskôr tmavnúci pozdĺžny pruh pletiva, ktorý sa v rôznej šírke tiahne po jednej strane stonky od bázy až do bočných výhonov. Pozdĺžna lézia sa postupne stáva výraznejšou, pretože patogén sa šíri z xylému do pletiva primárnej kôry stonky. Napadnuté pletivo sivie a v primárnej kôre pod pokožkou sa tvoria mikroskleróciá. V dôsledku toho dochádza k praskaniu pokožky stonky. Sivé sfarbenie je viditeľné aj na postihnutých koreňoch a v dreni, kde možno takisto nájsť mikroskleróciá. Pri silne napadnutej rastline, kde boli zasiahnuté aj bočné výhony, môže dochádzať k predčasnému dozrievaniu semien.
Ochrana repky proti patogénu
Ochrana je pomerne náročná vzhľadom na dlhú perzistenciu patogénu v pôde a tiež široké spektrum hostiteľov, najmä rastlín z čeľade Brassiceae. Akonáhle sa patogén rozšíri v cievnych zväzkoch rastliny, akákoľvek ochrana je neúčinná, preto je cieľom čo najviac znížiť množstvo primárneho inokula v pôde. Keďže patogén kolonizuje xylém napadnutej rastliny, chemické fungicídy pri ochrane proti rodu Verticillium zlyhávajú. Na dosiahnutie adekvátnej ochrany by bolo potrebné použiť kombináciu viacerých spôsobov ochranných zásahov. V roku 2019 boli podľa rastlinolekárskeho portálu v Českej republike dostupné dva prípravky na ochranu rastlín registrované proti V. longisporum: Vitavax (moridlo) a Symetra (postrek do kvetu). V súčasnosti je podľa dostupných informácií V. longisporum súčasťou skupiny patogénov spôsobujúcich verticíliové vädnutie a registrované sú fungicídy s účinnými látkami mefentrifluconazol, azoxystrobin a prothioconazol s odporúčanou aplikáciou na jeseň aj na jar. Biologické prostriedky predstavujú jeden z možných spôsobov ochrany proti patogénu, ako už preukázal výskum realizovaný v Nemecku. Metódy ochrany rastlín proti pôdnym patogénom sú založené na podpore prirodzenej biodiverzity v pôde a na antagonistických vzťahoch medzi jednotlivými organizmami. Proti verticíliovému vädnutiu sú v súčasnosti registrované prípravky Lalstop Contans WG (Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 /DSM 9660/), Ocot a Polyversum (Pythium oligandrum M1). Prípravky Contans a Polyversum boli registrované priamo proti patogénu V. longisporum a boli súčasťou uvedených pokusov, ktoré zároveň slúžili ako podklady pre registráciu prípravku Contans. U viacerých druhov baktérií (napr. Bacillus spp., Pseudomonas spp.) a húb (napr. Pythium oligandrum, Clonostachys spp., Trichoderma spp.) bol pozorovaný antagonistický účinok voči V. longisporum, ktorý vedie k výraznej redukcii patogénu v pôde.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
