K našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období akosi predsa len vypadli z osevných postupov, patrí bôb obyčajný. I keď pokles pestovateľskej výmery bôbu súvisí so zníženým stavom hospodárskych zvierat, ide o zaujímavú plodinu s mnohými agronomickými benefitmi a so širokou využiteľnosťou pre človeka.
Dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty. Prvým je samotný úrodový potenciál, čo je geneticky podmienené, druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti. Počas individuálneho rastu a vývinu bôbu existujú určité kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbií, zapríčiňuje zhadzovanie strukov, ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie. Preto snáď nezaškodí, ak skúsime zoširoka uviesť bôb obyčajný a osobitosti tejto pozabudnutej plodiny znova do agronomickej pozornosti.
Stará kultúrna plodina
Bôb je veľmi stará kultúrna plodina pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach možno bôb pestovať aj na zelené hnojenie. Rozlišuje sa bôb konský, naša pôvodná kultúrna forma s HTS 0,3-0,6 kg pri malo-semennom bôbe, 0,6-1,4 kg pri veľko-semennom bôbe a mohutnejší bôb svinský s HTS 1,3-2,4 kg. Semená obsahujú 25 percent dusíkatých látok, z toho približne 19 percent stráviteľných bielkovín, 1,5 percenta oleja a 49 percent škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napr. vápnik a fosfor. Šrotovaný je veľmi dobrým krmivom pre dobytok každého druhu, v minulosti sa viac pestoval a používal aj ako potravina. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť, namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením. A podobne, pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je ich denná dávka obmedzená na 10 až 15 kg pri HD, resp. na 1-2 kg pri teľných a dojných kravách, vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa pri zbere celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena, prípadne pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa senážuje/silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok. Samotná suchá slama bôbu nie je príliš vhodná na skrmovanie.
Meliorátor ťažkých pôd
Z hospodárskeho hľadiska ide o strukovinu, no spôsobom pestovania sa môže radiť aj k okopaninám a z pestovateľského hľadiska sa vyznačuje ďalšími osobitosťami. Pre celý rad agronomických benefitov, ktoré bôb poskytuje, mu patrí prívlastok “meliorátor ťažkých pôd”. Má veľmi silný, hlboko siahajúci kolovitý koreň s bočnými korienkami, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, preto pôdu silno prekoreňuje. Na koreňoch sa tvorí veľké množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík. K lepšie známym špecifikám patrí tiež to, že vyžaduje hlbší výsev, má dlhšiu vegetačnú dobu a vyznačuje sa vysokými nárokmi na vodu, najmä počas kvitnutia. Na nepriaznivé podmienky (najmä vlahové, no tiež zatienenie i kritické poruchy vo výžive, ako aj dôsledkom výskytu chorôb a škodcov) bôb reaguje aborciou, t. j. zhadzovaním kvetov, neskôr i strukov. Z 50-70 a nezriedka i cez sto kvetov vytvorených na rastline preto často dozreje iba 10-15 percent strukov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
