Nie nadarmo sa hovorí, že z hľadiska bezpečnosti dopravy sú brzdy dôležitejšie než motor. Ale tiež sa hovorí, že v určitých situáciách sú brzdy prípojného vozidla dôležitejšie než brzdy ťažného vozidla, čo dlhodobé skúsenosti už dávno potvrdili a potvrdzujú aj v súčasnosti, najmä pokiaľ sa jedná o traktorové prívesy. Často sa stáva a to predovšetkým vo vnútropodnikovej doprave, že hmotnosť naloženého prívesu prevyšuje hmotnosť traktora, pričom brzdy prívesu nie sú v požadovanom technickom stave, prípadne nie sú vôbec funkčné alebo nie sú pripojené k brzdovej sústave traktora. Ak sa v takýchto prípadoch jazdná traktorová súprava používa v ťažkých prevádzkových podmienkach, napr. svahovitý alebo šmykľavý terén, prípadne neprimeraná rýchlosť a náhle zabrzdenie traktora, vonkoncom nemožno vylúčiť, že dôjde k havarijnému stavu, ktorý môže skončiť aj prevrátením traktora.
Nájazdové brzdy
Čo sa týka konštrukcie brzdy prípojných vozidiel prešli postupným a dlhodobým vývojom, od nájazdových až po vzduchotlakové dvojhadicové, prípadne viacokruhové. Nájazdové (v praxi známe pod názvom ,,nárazové“) brzdy sa používajú už len zriedka, napr. na podvozkoch určených na prepravu žacích stolov za kombajnom, prípadne na prípojných vozidlách určených za osobné automobily. Aj napriek tomu, že sa jedná o jednoduchý a spoľahlivý brzdový systém, tento sa na traktorových prívesoch nepoužíva už najmenej tri desaťročia. Princíp činnosti spočíva v tom, že ťažný záves prípojného vozidla pozostáva z časti pevnej a posuvnej. Pri brzdení ťažného vozidla sa pôsobením zotrvačnej sily posuvná časť posúva po pevnej časti a tento pohyb sa cez pákový mechanizmus prenáša na brzdové kľúče, ktoré sa pootočia a pritláčajú brzdové čeľuste k brzdovým bubnom. Teda, aby prípojné vozidlo brzdilo, podmienkou je brzdenie ťažného vozidla a je úplne jedno či ťažné vozidlo brzdí brzdami alebo motorom, napr. pri jazde dole svahom. Určitou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri rovnomernom pohybe traktora dole svahom záves prívesu v pravidelných intervaloch doslova narážal do závesu traktora a zrejme preto sa pre tieto brzdy zaužíval názov ,,nárazové“. Teda brzdenie prívesu bolo prerušované a v dôsledku toho bol pohyb prívesu nerovnomerný. Ďalšou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri cúvaní traktora s prívesom bolo potrebné vyradiť brzdy z činnosti a to zablokovaním pohyblivej časti závesu prívesu pomocou západky. Treťou a z hľadiska bezpečnosti snáď najzávažnejšou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri náhodnom odpojení prívesu sa tieto brzdy neuviedli samočinne do činnosti. Používanie nájazdových bŕzd malo svoje opodstatnenie, pretože prvé traktory neboli vybavené kompresorom ani príslušenstvom na ovládanie vzduchotlakových bŕzd prívesu.
Postupný rozvoj traktorovej dopravy najmä v období kolektivizácie poľnohospodárstva a vôbec používanie traktorových jazdných súprav na verejných komunikáciách si vyžiadalo zavedenie moderných a z hľadiska bezpečnosti dopravy aj dokonalejších prívesov. Z funkčného i konštrukčného hľadiska sa traktorové prívesy začali štandardne vybavovať jednohadicovým vzduchotlakovým brzdovým systémom, ktorý sa v tej dobe už bežne používal na automobilových prívesoch. Použitím konštrukčných prvkov z automobilových prívesov sa dosiahla aj určitá unifikácia bŕzd, čo malo svoj význam aj z opravárenského hľadiska. V tejto súvislosti bude určite zaujímavé uviesť, že jednohadicový brzdový systém sa už dávno predtým úspešne používal na železničných vagónoch, kde bol známy pod názvom ,,KNORR“ alebo ,,DAKO“.
Jednohadicový brzdový systém
Jednohadicový brzdový systém prípojných vozidiel sa vyznačuje tým, že ťažné a prípojné vozidlo je navzájom prepojené jednou hadicou.
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
prof. Ing. Anton Žikla, CSc.
SPU v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
