„Dnes na Slovensku máme oficiálne registrovaných cca 15 tisíc hektárov vinohradov. Z nich obhospodarovaných je na 10 tisíc hektároch. Sú to všetko vinohradníci, ktorí prostredníctvom PPA žiadajú o priame platby a ostatné platby, ktoré môžu dostať. Tieto platby však veľakrát ostávajú len na papieri, napríklad aj pre nezvládnutý manažment v prípade reštrukturalizácie vinohradov.“
Uviedla Ing. Jaroslava Kaňuchová Patková, PhD., výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska počas odborného semináru zameraného na problematiku špeciálnej rastlinnej výroby na Slovensku, ktorý sa uskutočnil koncom novembra 2021 v Mojmírovciach.
Skonštatovala, že v predchádzajúcom období dostávali vinohradníci niekoľko podpôr a zdalo by sa, že naštartovali vinohradníctvo na Slovensku. Podľa J. Kaňuchovej Patkovej je tu veľký záujem o výsadbu vinohradov, ktorá bola umožnená podporou reštrukturalizácie vinohradov: „Avšak podpora na reštrukturalizáciu vinohradov ostala len na papieri, lebo dnes pre nezvládnutý manažment máme žiadosti na 25 miliónov eur, ale finančných prostriedkov len 4 milióny eur ročne. Znamená to, že sa dotácie pre vinohradníkov skrátili o 34 percent. Dnes nevedia aj napriek tomu, že majú schválené žiadosti, v akej výške im bude podpora reálne vyplatená a či vôbec.“
Problémy v implementácii
J. Kaňuchová Patková poukázala na neriešenie špecifík sektora pri implementácii priamych platieb a integrovanej produkcii: „Naši úradníci si vysvetľujú dotáciu na vinohrady, hlavne na terasách, tak, že neberú celý blok vinohradu ako je vysadený, ale iba samotné dva rady viniča vysadeného na terase. Na každú takto rozdelenú terasu, ktorá má menej ako 0,5 hektára, nedostane pestovateľ ani priamu platbu, ani platbu na integrovanú produkciu. Aj v iných krajinách majú terasy, ale berú ich ako celistvý blok.“
Toto je realita, ktorá tu dnes funguje, dodala riaditeľka zväzu: „Máme síce podporu vo výške 580 euro na hektár, ale viac ako polovica vinohradov túto podporu nedostala. Konkrétne vinohrady na terasách navrhujeme zaradiť do špeciálnych opatrení, aby sa našla pre ne podpora, či už vo forme ekoschém, alebo ďalšieho špeciálneho opatrenia.“
Neriešený problém – sezónne zamestnávanie
Ďalším, dlhodobo neriešeným problémom je sezónne zamestnávanie. Ako ďalej J. Kaňuchová Patková informovala, podľa analýz situácie vo vinohradoch, sú sezónni pracovníci potrební hlavne v máji, kedy sa vykonávajú zelené práce a na jeseň, keď sa robí zber. Príkladom proaktívneho riešenia sezónneho zamestnávania je Nemecko, ktoré sťahuje ľudí z celej strednej Európy na vykonávanie prác vo vinohradoch, ovocných sadoch a v zeleninárstve. „V Nemecku prijali špeciálnu legislatívu, v rámci ktorej brigádnikom platia minimálnu sadzbu 9,9 eura na hodinu, pričom z tejto sadzby neplatia žiadne odvody a to ani zamestnanci ani zamestnávatelia. Jediným poplatkom je päťpercentná daň,“ uviedla výkonná riaditeľka zväzu k riešeniu situácie, ktoré by sa principiálne dalo uplatniť aj u nás.
Slovensko bez stratégií
Ďalšie problémy sektora sú spojené s celkovým odbytom.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
