V hoteli Senec sa v decembri minulého roka uskutočnil 9. ročník tradičného odborného seminára zameraného na problematiku zeleninárstva, ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva. Podujatie, ktoré sa konalo pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, organizačne pripravili Zemiakársky a zeleninársky zväz SR, Ovocinárska únia SR, Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska a Agrárna komora Slovenska v spolupráci so SPPK a SPU v Nitre. Hlavným partnerom podujatia bola spoločnosť Syngenta.
Aktuálna situácia a výhľady do budúcnosti
„Stretnúť sa a pomenovať pozitíva, ale aj problémy v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby je hlavným cieľom tohto seminára,“ uviedol v úvodnom príhovore predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Ing. Jozef Šumichrast, PhD. Z pozitív spomenul fakt, že hoci v aktuálnom strategickom pláne nie sú zemiaky podporované cez viazané priame platby, pestovatelia majú možnosť zapojiť sa do organizácií výrobcov. Podarilo sa tiež ukončiť výstavbu skúšobnej stanice v Belži, nového pracoviska pre fytosanitárnu kontrolu. „Slovenské vína sú úspešné a zbierajú ocenenia na medzinárodných súťažiach,“ uviedla na margo pozitív v oblasti sektora vinohradníctva a vinárstva Ing. Jaroslava Kaňuchová Pátková, PhD., výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Ocenila konštruktívny a otvorený dialóg s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj výzvy na informačné kampane a propagáciu vína. Posledné obdobie sa v súvislosti s vinohradníctvom spomína predovšetkým problém fytoplazmy zlatého žltnutia viniča a aj tu vidieť aktívny prístup inštitúcií na riešení problému. „Ovocinársky rok 2025 bol z pohľadu priebehu počasia relatívne dobrý,“ skonštatoval podpredseda Ovocinárskej únie SR Ing. Peter Turlík. Situáciu skomplikoval chladný máj, ktorý ovplyvnil kvalitu opelenia, neskoré jarné mrazy však neboli tak rizikové ako v minulom období. „Ovocinári musia čeliť rôznym ohrozeniam a extrémom počasia, investície do ochrany proti nim sú predpokladom dopestovania kvalitného produktu,“ uviedol Ing. Turlík. Slovenské ovocinárstvo je konfrontované so silnou konkurenciou susedných krajín, ako je Poľsko či Maďarsko a v tejto súvislosti je potrebné investovať a zvyšovať našu konkurencieschopnosť. Odvetvie špeciálnej rastlinnej výroby stále trápia vysoké náklady na sezónne zamestnávanie a ďalším problémom sú prípravky na ochranu rastlín.
Hrozba s názvom zlaté žltnutie viniča
K aktuálnemu problému fytoplazmy zlatého žltnutia viniča sa vyjadrovali účastníci diskusie, ktorú viedol regionálny zástupca spoločnosti Syngenta Slovensko Ing. Matej Šoka. Ako na úvod uviedla Ing. Ivana Kurhajcová, riaditeľka Odboru ochrany rastlín ÚKSÚP, prenášačom fytoplazmy zlatého žltnutia viniča je nepôvodný druh, cikádka Scaphoideus titanus, ktorá bola do Európy zavlečená z USA. Ing. Kurhajcová zdôraznila, že rastlina, ktorá je napadnutá touto fytoplazmou, sa nedá vyliečiť a je potrebné ju zlikvidovať. ÚKSÚP vykonáva prieskumy na túto fytoplazmu od roku 2015, v sezóne 2026 je naplánovaný odber 1500 vzoriek. Analýzy sa budú vykonávať na fytoplazmu zlatého žltnutia, fytoplazmu stolburu a sledovať sa bude aj vírus zvinutky viniča. „Z pohľadu praxe je výskyt tejto fytoplazmy pre vinohradníkov veľký problém,“ uviedol Ing. Lukáš Krasňanský z Vinohradnícko-vinárskeho družstva podielnikov KARPATY. Ako dodal, nie je možné ho vyriešiť bez spolupráce štátu a vinohradníkov. „Dôležité je definovať jasné kroky a opatrenia musia byť vykonávané systematicky. Veľmi významná je koordinovanosť aj samotných vinohradníkov.“ Veľkým problémom, ako dodal Ing. Krasňanský, sú tzv. „pustáky“, neobhospodarované plochy vinohradov. Podľa doc. Ing. Štefana Ailera, PhD. z SPU v Nitre by z pohľadu ochranných opatrení bolo vhodné inšpirovať sa krajinami, ktoré majú s riešením tejto fytoplazmy skúsenosti, napríklad Francúzskom. Ako doplnil k tejto téme Ing. Jakub Mankovecký, PhD. z SPU v Nitre, problematický je aj výsadbový materiál, ktorý môže byť zdrojom ochorenia.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
